Reportáž: Behaj lesmi Štiavnické vrchy – keď ťa ženú permoníci

Historický nádych, rýchla trať a májové počasie - to najlepšie vystihuje druhé preteky zo série Behaj lesmi 2025.

Aj v tomto roku sa vracia bežecká séria Behaj lesmi s nadupanými siedmimi etapami. Horúce počasie na Devíne bežcov poriadne potrápilo, a tak sa prišli schladiť do Štiavnických vrchov. Tu nás čakajú tri trasy vedúce po spevnených chodníčkoch, ktoré sa vinú pozostatkami stratovulkánu.

Výhľady na kalváriu a možnosť osviežiť sa v historických tajchoch, ktoré kedysi poháňali banské stroje, dodávajú pretekom jedinečný charakter. Ak sa dobre zapozeráte, možno na lúkach zbadáte permoníka, malého banského škriatka, ktorý podľa povestí stráži podzemné poklady a razí nové chodby v hlbinách.

Čo čaká lesnú svorku v tomto roku

Začiatok leta nám ponúkne výhľady ako na dlani. Najskôr sa lanovkou vyvezieme na štart trasy v Bachledovej doline a o tri týždne už budeme pretekať v divokej Veľkej Fatre. Druhá polovica leta prinesie po ročnej prestávke trasu pod hviezdami v Topoľčiankach (tie nahradia Slovenský raj) a malebné domčeky v Čičmanoch.

Sezónu ukončíme naozaj kráľovsky v okolí zámku Smolenice.
Preteky sa pýšia rodinnou atmosférou a skvelou organizáciou. K dispozícii je Lesná škôlka pre najmenších, zabezpečené parkovanie a v niektorých lokalitách aj kyvadlová doprava.


Samozrejmosťou je dôraz na ekológiu, triedenie odpadu, recykláciu a udržateľné materiály. Preto si aj tento rok nezabudni priniesť svoj speed cup, vďaka ktorému sa občerstvíš počas behu bez zbytočného odpadu.

Potešia aj nové medaily, tie majú nielen nový dizajn s dominantami jednotlivých pretekov, ale sú aj ekologické. Vyrobené sú z oPET v rámci projektu „I almost kill a whale" – každá medaila vznikla z dvoch PET fliaš vytiahnutých z oceánu, ktoré boli spracované a následne použité ako náplň pre 3D tlačiareň.

V Štiavnici sa to rozbehlo už pred štartom

Spolu s ostatnými bežcami parkujeme naše štvorkolesové tátoše na záchytnom parkovisku pri železničnej stanici v Banskej Štiavnici. Každých 15 minút odtiaľto odchádza autobus, ktorým sa bezproblémovo dostávame na štart v Hornej Rovni. Tu už to poriadne žije a o prvé medaily si to práve rozdajú tí najmenší.


Registrácia? Raz-dva vybavená, a už mierim do stánku Craft, kde ma čaká výbava na dnešný boj s kilometrami (a vlastnou vôľou). Nie som sám, v stánku to žije, hemží sa to bežcami, ktorí si prichádzajú vyladiť posledné detaily outfitu pred behom, prípadne si požičať topánky priamo na preteky.

Buď mám halucinácie, alebo organizátori posunuli level zážitku na úplne inú úroveň.

Čas, ktorý mám navyše, využijem efektívne, na krátke zoznámenie sa s mojimi Craft Nordlite Ultra 2, ktoré ma dnes prvýkrát ponesú po lesných chodníčkoch. Trochu sa prejdem, pozriem si areál a stánky, ktoré pripravili organizátori so sponzormi. Nasávam predštartovú atmosféru a pomaly sa presúvam pod pódium, kde sa už zbiera dav plný očakávaní.


Medzitým deti dobojovali, medaily sa lesknú a nás, skôr narodených, čaká rozcvička. Pri spoločnom naťahovaní stuhnutých svalov to praská a lúpe, až by to zobudilo kata v štiavnickej hladomorni. Ale čo, ideme na to! Veď vraj: „Bolesť je dočasná, medaila večná.“

Všetci na značky

Štartujeme postupne, trasa za trasou. Ako prvá vyráža Lesnícka 13, nasleduje hlavná 20-kilometrová trasa, ktorá vďaka najmenšiemu prevýšeniu patrí medzi najrýchlejšie v celej sérii. Čerešničkou na torte je potom JOJ Šport Run na 5 km.

Stojím na čele najdlhšej trasy a nervózne preskakujem z nohy na nohu. Očami si premeriavam súperov, snažím sa odhadnúť, kto by mohol bežať podobným tempom. Môj cieľ je jasný – dostať sa pod 1:35. Krátky príhovor, odpočítavanie, výstrel… a letíme ako o život.

Od úvodných minút na plný plyn

Už po prvých metroch sa odpútavam v menšej skupinke od hlavného balíka. Úvodný 1,5 kilometer trháme asfalt v tempe čosi pod 3:30/km, no potom prichádza prechod na trailový povrch a menšie spomalenie. Až po občerstvovačku na štvrtom kilometri stále stúpame, a tak sa prvé kvapky potu rýchlo miešajú s ionťákom, ktorý si dávam na doplnenie síl.

Najvyšší bod trasy dosahujem už v trojičke na približne 15. mieste. Všetky bývalé štôlne sa musia otriasať v základoch po tom, ako trielime dole kopcom a uzatvárame prvý okruh trate.

V nohách mám čosi málo cez sedem kilometrov a presúvame sa do druhej polovice trate, ďalej od Štiavnice. Les a zarastené prostredie tu striedajú lúky s výhľadom na bežcov pred nami a v hlave sa mi pomaly začína kuť plán, s ktorým pôjdem do finišu.

V Štiavnici je dnes ideálne počasie na beh, 10 stupňov a spod mrakov občas vykukne zubaté slnko. Aj napriek tomu to nechcem podceniť a v polovici trate využijem druhú občerstvovačku na zapitie gélu.

Bež, inak skončíš v poháriku

Ani tento ročník sa nezaobíde bez Continental Speed Section – 150-metrového úseku, ktorý nič nedaruje zadarmo a preverí nielen teba, ale najmä tvoju rýchlostnú formu. Prichádzam do zóny, vlajky vejú, diváci fandia… keď si na kraji trate všimnem vodníka. Niekoho v zelenej bunde a klobúku, kto tam podozrivo sedí a sleduje, ako sa pretekári rútia okolo. Buď mám halucinácie, alebo organizátori posunuli level zážitku na úplne inú úroveň.

Nech už je to akokoľvek, ja si radšej pošetrím sily na finiš. Prebieham pomedzi Richňavské tajchy a vyrážam do záverečnej časti - do cieľa zostávajú posledné štyri kilometre. Nezastavujem sa ani na poslednej občerstvovačke a získavam mierny náskok pred mojimi dvoma prenasledovateľmi.

Stíhacia jazda na záver

Dávam do toho všetko, aby som sa im čo najrýchlejšie stratil z dohľadu. Vybieham na lúky a ďaleko predo mnou sa mi mihnú ešte dvaja bežci. Na chvíľu zvoľním tempo, tep klesá, myšlienky sa ustália a vydávam sa na stíhaciu jazdu.

Posledné kilometre mi dávajú zabrať. Nohy sú ťažké a dych už nestíha, no asi 500 metrov pred cieľom zbadám bežca predo mnou. Vyzerá unavene, to je moja šanca sa dotiahnuť. Zatnem zuby, zrýchlim a obieham ho. Chvíľu cítim, že sa drží, no tempo nepúšťam a postupne ho nechávam za sebou.

Unavený v čase 1:31 vbieham do cieľa. Konečne je koniec! Skončil som na 9. mieste celkovo a 6. v kategórii. Síce som úplne hotový a nohy mi to ešte chvíľu neodpustia, no spokojnosť prevažuje. Stálo to za to!

Behaj lesmi pokračuje!

Po dobehnutí sa Štiavnicou prehnal rýchly májový dážď, a tak sa ukrývam pod stanmi a počkám si na vyhodnotenie v suchu. Rovnako ako viacerí ďalší bežci, aj ja som potom spojil športový výkon s prechádzkou malebnými uličkami mesta.

Krásne prostredie a výborná atmosféra spravili z tohto dňa skvelý zážitok. Ak máš čas, určite odporúčam spojiť preteky s víkendovým pobytom. Štiavnica má čo ponúknuť aj mimo trate.

Ďalšia lesná výzva nás čaká už 14. júna v Bachledovej doline. Tešiť sa môžeš na pravý horský vzduch, výhľady na Vysoké Tatry a aj jedinečné dobrodružstvo na Chodníku korunami stromov. Tak čo, bežíš s nami?