Reportáž: Beh na Minčol - ikonický kopec v Malej Fatre vypredal bežecký limit

Na Minčole sa po troch rokoch opäť bežalo prudké stúpanie, na ktorom bežci zdolali tento malofatranský vrchol.

Minčol (1 364 m n. m.), jeden z najznámejších vrchov v Malej Fatre, z ktorého sú krásne výhľady od Tatier, Lysej hory po Vršatec, sa dočkal návratu bežcov. Ale nebol to návrat hocijaký, bol to návrat vo veľkom štýle. A prečo?

Preteky boli vypredané v rekordnom čase a limit 150 bežcov sa naplnil v priebehu týždňa. Organizátorom sa podarilo pritiahnuť na štart trate dlhej 6,2 km s prevýšením 850 metrov naozaj fantastické bežkyne a bežcov do vrchu a taktiež takých, ktorí bežali vertikál aj po prvýkrát. Perfektná organizácia a atmosféra dodali pretekom ten správny náboj.

Bežecká akcia roka v závere sezóny

Je sobota 15. novembra a blížime sa do obce Višňové pri Žiline, kde štartuje azda posledný ťažký beh do vrchu tohto roka. Ako vždy, ani teraz nejdem sám, ale ide nás pár bežcov z Maratón klubu Rajec.

Ráno je hmla, ktorá dodáva napätie a na vrchole sa očakáva inverzia. Zaparkujeme bezproblémovo a prichádzame na prezentáciu na začiatku doliny. Tá prebieha rýchlo a každý dostáva štartovný balíček, v ktorom je okrem Red Bullu, BCAA shotu a tvarohovej taštičky aj nádherná bežecká čelenka s logom podujatia. Štartovné bolo 15 €, čo je podľa mňa naozaj výborná suma, keďže po behu nás čaká aj kapustnica a čaj.


Stretám množstvo kamarátov, takže je dosť času na výborný pokec a naladenie sa pred štartom. Páči sa mi priateľská, uvoľnená a príjemná atmosféra, ktorú mám na horských pretekoch veľmi rád.

Postupne sa čas do štartu kráti, a tak sa idem obliecť a rozbehať. Tu dolu je síce hmla, ale hore bude inverzia, takže ako vždy, kraťasy a tielko mi budú stačiť. Treba sa poriadne zahriať a rozcvičiť, aby sme sa nezranili. Schádzame sa pod štartovnou bránou, kde nechýbajú ani účastníci tohtoročných majstrovstiev sveta v horskom behu. Tie sa konali v španielskych Pyrenejách a výkonmi nás všetkých veľmi potešili.

Po troch rokoch štartujeme

Teraz máme možnosť si všetci spolu zapretekať tu, na nádhernom Minčole, ktorý vždy prekvapí svojím profilom a výhľadmi na vrchole. Sme na štarte a zostáva minúta, posledné povzbudenie sa navzájom a štartujeme.

Začiatok je veľmi rýchly, beží sa totiž prvých 900 metrov po doline k rázcestniku „pod Hoblíkom”. Tu odbočujeme vpravo, bežíme ďalej po modrej značke a začína stúpanie na „chaty pod Holým dielom” - miesto, kde bude prebiehať vyhodnotenie.

Chodník je kamenistý a zatiaľ nie je príliš poznať mokro. Predpokladám, že sa to však zmení na zjazdovke. Štartovné pole sa postupne potrhalo a každý si už drží svoje tempo.

Toto stúpanie poznám dokonale, no dnes akoby som ho bežal prvýkrát.

Pribiehame ku chatám a sklon sa pritvrdzuje. Začína stúpanie po zjazdovke, ktorá je navyše blatistá, tak ako sa dalo predpokladať. Zo začiatku mi pomáhajú moje inov8 tenisky s hrotmi, ale neskôr sa aj tak nabijú blatom. Pre každého je to náročný boj, ale beh do vrchu robí každopádne taká „iná” skupina ľudí, čiže my si to aj tak zväčša užívame a baví nás to.

Zjazdovka sa trochu zmiernila a už sme takmer na jej konci. Tu je občerstvovačka s čajom, ktorý určite viacerým pomôže. Na trati začína opäť viac štrku, blížime sa na „Dolnú roveň”. Ešte pred ňou zlepšuje atmosféru hudba z reproduktora a povzbudzujúci šoumen v kostýme žaby. No proste, čo viac ťa tu vyhecuje, že? Zábava a hecovačka však musí byť.

Sklon sa pritvrdzuje

Na Dolnej rovni je prvý úsek, kde je úplná rovina, čas na predýchanie a zrýchlenie. Ale nie vždy to zaberie. Minčol nemá totiž jednoliaty sklon, ale ťažký je práve tým, že sa trať mení. A preto začína ďalšie stúpanie, za ním ďalšia rovina a ďalšie stúpanie. Nohy nevedia, čo chcú skôr bežať a pri takomto profile sa testuje aj hlava. Mení sa aj počasie a už máme pod sebou oblaky. Cez les sa prelieva krásna hmla a výhľady sú už teraz čarovné.


Teplota stúpla a som naozaj rád za kraťasy a tielko. Stredná časť stúpania je veľmi rýchla, pretože má relatívne krátke prudké výbehy a potom opäť miernejšie. Nie je to tak čistý tvrdý beh v jednom prudkom sklone. Blížime sa pomaly k záveru, ktorý je naozaj poriadny „závar".


Bežíme popod Hornú roveň a po poslednom rovinatom úseku prichádza stúpanie dňa, kilometer so sklonom 26 %. Toto stúpanie poznám dokonale, no dnes akoby som ho bežal prvýkrát. Dáva mi slušne zabrať a musím kráčať. Niekedy sa zdoláva kopec ľahšie, niekedy ťažšie, ale každý dáva do toho maximum.

Záver si nás vychutnáva

Vybiehame z lesa a pomedzi čučoriedky zostáva posledných 500 metrov. Z vrcholu už pomaly počuť kričanie, povzbudzovanie a neviem sa dočkať cieľa. Už vidím kríž a záver dnešných pretekov mám na dosah. Tento môj obľúbený kopec si ma dnes vychutnal, ale neberiem mu to za zlé, zostane aj tak obľúbený navždy.


Na vrchole sa otvárajú výhľady na okolité kopce vyčnievajúce z inverzie. Je tu celkom teplo a bezvetrie, čiže aj keď sme spotení, nie je nám príliš zima. Máme ale aj bundu, ktorá bola v povinnej výbave a určite sa hodila. Nie je síce jasná obloha, ale okolie sa nám páči.


Postupne je nás na vrchole viac a viac, a začínajú debaty o dojmoch z trate. Dávame si spoločné fotky a všetci sa tešíme na jedno - na horúcu kapustnicu a čaj, niektorí aj na čaj s ohrievadlom žalúdka.

Návrat z vrcholu

Zbiehame dolu a sledujeme krásnu inverziu, kým sa do nej ponoríme. Vrchol Hoblík sa nám z hmly krásne ukazuje, akoby nás pozoroval. To sa už blížime ku zjazdovke a chatkám. Ochladzuje sa a v reproduktore hneď počujem dôležité info, kde máme dropbagy so suchými vecami. Takže rýchlo sa prezliecť a pustiť sa do horúcej kapustnice.

Okrem kapustnice sme dostali aj banán a sladké, takže padli hneď na úžitok. Nálada je skvelá, na stole je občerstvenie všetkého druhu, naozaj všetkého.


Opäť prebiehajú skvelé debaty a plány na ďalšie - či už preteky, spoločné tréningy a rok 2026. Bez týchto stretnutí so skvelými ľuďmi by samotné preteky, aspoň pre mňa, nikdy nemali ten správny náboj. Dokonale tu zabudnem na všetko a užívam si daný okamih. Vidím aj množstvo nových tvárí a verím, že k behu do vrchu, prírode a športu si aj takto nájde cestu veľa nových skvelých ľudí.

Neskutočné časy a zaslúžené víťazstvá

Čas nám beží a vyhodnotenie prichádza rýchlo. Dnes boli časy nadupané aj u žien aj u mužov. Najrýchlejšia žena bola Ivanka Líšková s časom 47:44 min, druhá skončila Janka Kuzmová za 51:10 a tretia Barborka Urbaczková časom 52:32.

U mužov sa stal absolútne najrýchlejším Maťo Oravec s neskutočným časom 39:53 min. Druhý skončil Andrej Paulen za 40:57 min a tretí Janko Ďurmek s časom 41:14 min. Sú to všetko skvelí bežci, ktorí sa behom naozaj bavia.

Skvelé výkony však pokračovali aj za nimi a výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Avšak každý, kto dobehol do cieľa, si zaslúži uznanie. Predsa len, takéto trasy nie sú zrovna najľahšie.


Myslím, že dnešné preteky určite naplnili všetky očakávania. Od spustenia registrácie, presné informácie, posielanie fotiek z vrcholu až po ukončenie.


Týmto ďakujeme za organizáciu chalanom Jožkovi a Vaškovi z Borntotrail, Maťovi Kaisovi, Andrejovi Paulenovi a absolútne všetkým od prezentácie, cez pomoc na trati, moderovanie až po nakŕmenie výbornou kapustnicou. Presne takéto akcie nás spájajú a motivujú navzájom. Preto sa už tešíme o rok, a tak prídi zdolať Minčol aj ty!

Kompletnú fotogalériu nájdeš na tomto odkaze.