Reportáž: Behaj lesmi Smolenice - vlčie labky na poslednej misii

Jeseň, ideálne počasie a Malé Karpaty v plnej sile. Smolenice hostili finále série Behaj lesmi a vlci vyrazili na svoju poslednú misiu.

Prvé oranžové listy na stromoch, sychravé rána a citeľné ochladenie týždeň pred pretekmi naznačovali jediné – jeseň je tu. A s ňou aj ideálne počasie na behanie. Skončili časy, keď ti už po piatich minútach steká pot z čela a pri ľahkom výkluse tep vyletí do červených čísel.

V deň pretekov nás privítalo takmer dokonalé bežecké počasie, 16–17 °C, zubaté jesenné slniečko a jemný vánok. Po zaparkovaní na záchytnom parkovisku na začiatku Smoleníc sme už cítili, že toto bude krásne dobrodružstvo.

Posledná zastávka série Behaj lesmi priviedla vlčiu svorku pod majestátny Smolenický zámok, kde sa malo odohrať jesenné rande bežcov s lesnými chodníkmi Malých Karpát. A zatiaľ všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká parádny zážitok.

S výhľadom na zámocké veže stúpam lesným chodníkom priamo do zázemia. Prišiel som neskôr ako zvyčajne, a tak už oproti mne kráčajú vysmiate detské tváre s medailou až po kolená. Tí najmenší majú svoje preteky za sebou a spolu s rodičmi si to za odmenu šinú na koláčik a kávu – každý primerane svojmu veku.

Novinky pre trailových vlkov

Stánky sponzorov už stoja na svojich miestach a nezaostávajú ani bežci či návštevníci. Posledná zastávka série si priam pýta, aby si si doplnil bežecké zásoby na zimné obdobie. Od energetických gélov a regeneračných mastičiek až po športové oblečenie. To posledné lákalo najmä v stánku Craft, kde si našiel všetko od ľahkých bežeckých tričiek, cez termo kúsky na zimu, až po bundy do upršaného jesenného počasia.

Craft opäť nelenil a priniesol nové „hračky” do populárnej road-to-trail kategórie. Osvieženia sa dočkali obľúbené Craft Xplor, ktoré prichádzajú v druhej generácii aj vo verzii Pro Matryx – spevnenej pre náročnejší terén. Podobné „Pro“ a Matryx vylepšenia priniesli aj Nordlite Ultra 2.

Jahôdky na nohách, úsmev na tvári

Ja som pri balení stavil na svoju osvedčenú klasiku Pure Trail X – v pracovnom názve „jahôdky.” Ich výrazná červená s oranžovou a bodkovaným logom Craft pôsobí úplne na zjedenie. Chladnejšie a upršané počasie sľubovalo blatistý a šmykľavý terén, a práve tu vyniká ich technická podrážka s vyššími výstupkami.

Aby som outfit zladil do jednotnej farby, svoje Hypervent kraťasy som tentokrát doplnil funkčným tričkom CRAFT ADV Essence v podobnom odtieni. To má v sebe skrytú kapsičku, ktorú môžeš využiť napríklad na vreckovky alebo slúchadlá.

Takto „neprehliadnuteľný” si pripínam štartové číslo a vyrážam na krátky výklus s rozcvičkou zhruba polhodinu pred štartom. V zázemí to už vrie, bežci sa fotia pri zámku, ladia tempo na hodinkách, skúšajú posledné tempové rovinky. Ja si dávam pár hlbokých nádychov, kontrolujem šnúrky na „jahôdkach” a snažím sa upokojiť pred štartovným výstrelom.

Čakanie ubehlo ako voda a ja už netrpezlivo stojím v predných radoch, vymieňam si úsmevy a posledné povzbudenia s bežcami série Behaj lesmi.

Vlčia svorka sa vydáva na lov

Upriem pohľad na štartovaciu pištoľ, napätie v okamihu stíchne… výstrel! A ide sa na to! Prvé metre sa nesú v duchu hlučného povzbudzovania veľkých aj malých divákov, ktorí lemujú cestu a vytvárajú dokonalú štartovú kulisu.

Po približne päťsto metroch sa na čele formuje kompaktná skupinka desiatich bežcov, ktorí udávajú svižné tempo. A ja, na jej konci, sa snažím držať kontakt. Každým rezkým krokom sa presekávame krajinou a pomaly mizneme v tieni lesa, kde začína pravý trailový príbeh Smoleníc.

Dnes bez zastávky?

O občerstvovačky na pretekoch Behaj lesmi nebýva núdza a inak tomu nebolo ani teraz. Prvá nás čaká už na 2,5. kilometri. Štartové pole sa dovtedy stihlo poriadne natiahnuť a aj u nás vpredu sa začínajú tvoriť menšie skupinky. Vidím dvoch bežcov predo mnou, ktorí okolo dobrovoľníkov prebehnú bez jediného spomalenia. V tej chvíli mi je jasné, že ak nechcem stratiť kontakt, musím spraviť to isté.

Mám so sebou iba jednu energetickú tyčinku, no dnešné chladnejšie počasie mi hrá do karát. Verím, že tekutiny nebudem musieť počas behu veľmi riešiť a zástavky minimalizujem.

Trail ukazuje drsnejšiu tvár

Od úvodu je trať príjemná – mierne stúpanie, rovinky a zopár kratších zbehov. Aj vďaka tomu sa pomerne rýchlo dostávam na hranicu ôsmeho kilometra. Tu sa však charakter mení. Chodník sa začína dvíhať a väčšina bežcov prechádza do striedania behu s rýchlou chôdzou. Mne na udržanie súperov okolo stačí svižná chôdza, beriem to ako príležitosť trochu si vydýchnuť, získať späť dych a nazbierať energiu do druhej polovice pretekov.

A že to bol poriadny zbeh, približne päť kilometrov čistého adrenalínu.

Keď sa blížime k najvyššiemu bodu trasy, Čiernej skale, bežecký chodník sa odpojí od žltej značky a zo širokej lesnej cesty sa zrazu ocitáme v divokejšom lese. Zo stúpania sa stáva technická pasáž – hlboké lístie, popadané konáre a korene skúšajú pozornosť aj stabilitu. Cítim, ako mi nohy pomaly tuhnú, ale hlava mi šepká, že toto je len malý test pred tým, čo nás čaká v podobe zbehu.

30%-tné klesanie? Veď prečo nie!

A naozaj, kúsok za vrcholom sa opäť napájame na žltú a tam už nič nezastavuje tempo. Trail sa mení na prudký zbeh so sklonom miestami až 30–35 %. Pulz stúpa, nohy pália, ale hlava kričí: pusť to, topánky ťa podržia!

Naozaj držia! Podrážka sa pevne zakusuje do mäkkého lístia aj klzkých koreňov, krok je stabilný a môžem sa naplno sústrediť len na rýchlosť. Adrenalín postupne preberá vládu nad únavou a práve v tejto chvíli cítim, prečo mám trail tak rád – divoký, rýchly a nepredvídateľný.

Stíhačka

A že to bol poriadny zbeh, približne päť kilometrov čistého adrenalínu. Dobieham na poslednú občerstvovačku, rýchlo zapíjam tyčinku pár dúškami vody a spúšťam svoj tradičný stíhací záver. Zbieram všetky zvyšky energie a pomaly sťahujem metre na prvého bežca predo mnou. Vidím, že mu začína dochádzať energia, krok má ťažký, a tak využívam moment, zrýchľujem a odpútavam sa.

Sme na vrchole posledného stúpania. Do cieľa zostáva 2,5 km, už nie je na čo čakať. Púšťam nohy naplno. O chvíľu doťahujem ďalšieho súpera, chvíľu sa zveziem v jeho tempe a potom vystrelím dopredu tak, aby nestihol zachytiť môj útok.

Boj do posledného metra

Sily sa míňajú, ale motivácia stále žije. Predo mnou sa črtá ďalší bežec. Dávam zo seba posledné zvyšky síl, tep prekračuje 190 a ja sa mu chytám chrbta. Držím tempo, predýcham, snažím sa odpútať - tentoraz sa však súper nevzdáva. Bojujeme bok po boku, rútime sa do cieľa posledný kilometer tempom 3:19/km. Tuším, že to dnes skončí šprintom.

Posledných 300 metrov, fanúšikovia burcujú, hudba hrá naplno. Teraz je ten moment. Obaja zrýchlime na maximum, nohy kmitajú z posledných síl, zatínam zuby a dostávam sa do čela. Nepoľavujem ani na cieľovej čiare, v poslednej sekunde ešte predbieham jedného bežca a padám na zem od vyčerpania. Pekné štvrté miesto.

Pán a pani Lesov

Po dobehnutí už len ležím v tráve, vychutnávam jesenné slnko a nechávam doznieť všetky emócie, ktoré ma hnali posledné kilometre. Nohy konečne odpočívajú, pľúca sa upokojujú a hlava prepína z režimu boja do módu odpočinku.

Postupne sa všetci presúvame k vyhodnoteniu. Najskôr sa oceňujú dnešní víťazi, potom prichádza veľké finále celej série. Na najdlhšej trati medzi ženami zvíťazila Nikola Doležalová, druhá skončila Veronika Neumannová a tesné tretie miesto si vybojovala Miroslava Ďurišová.


Ja ďakujem, že som mohol byť súčasťou všetkých šiestich pretekov tejto sezóny. Bolo výzvou stáť na štarte spolu s vlčou svorkou, zakaždým v inom kúte Slovenska, a skúšať, kam až sa dá posunúť. Z tretieho miesta som síce len z diaľky dýchal na chrbát borcom Tomášovi Gemzovi a trojnásobnému obhajcovi titulu Ivovi Došekovi, ale o to väčšiu motiváciu mám na budúci rok.

Ak ťa tieto preteky chytili za labku, tak ako mňa, určite neváhaj a budúci rok sa prihlás. Čaká ťa jedinečná atmosféra, nové výzvy a kopec zážitkov. A možno si práve tu nájdeš svojho bežeckého parťáka či objavíš vybavenie, ktoré ťa podrží tak, ako mňa podržali veci od Craftu.