Reportáž: Behaj lesmi Čičmany - keď do rytmu vyhráva fujara

Dedinka ako z rozprávky ponúkla bežcom čaro prírody aj novú trať, ktorá preverila ich silu, vytrvalosť i hlavu.

Kde bolo, tam bolo, v srdci Strážovských vrchov ležala dedinka ako z obrázka. Jej drevenice zdobili biele ornamenty a široké lúky okolo rozprávali príbehy staré ako samotné hory. Práve sem sa po roku vrátila lesná svorka, aby napísala ďalšiu kapitolu série Behaj lesmi.

A hoci prostredie bolo známe, tentoraz čakalo na bežcov prekvapenie – organizátori pripravili novú trať, ktorá sľubovala rozprávkové výhľady, no zároveň poriadne preverila nohy aj hlavu.

Miesto ionťáku paralen

Určite to poznáš. V sobotu ťa čakajú preteky, tréning aj forma sú naladené na čo najlepší výkon… a v piatok sa zobudíš so soplíkom a boľavým hrdlom. Nasleduje horúci čaj, tabletky a tichá nádej, že sa to do štartu zázračne zlepší. Keď sa v deň pretekov ráno postavíš z postele, máš pocit, že už len to je malý úspech.

Zhruba takto som sa cítil v zázemí pretekov v malebných Čičmanoch. Kým na predošlých zastávkach série parkovanie nebol problém, tu to bola menšia výzva. Napokon sa nám však podarilo zaparkovať na krajnici hlavnej cesty, ktorá sa počas pretekov zmenila striedavo na jednosmerku.

Zaspomínať na kávičku

Prvé kroky viedli na kávu, do malého bufetíka, ktorý sa nám stal útočiskom počas cesty SNP pred dvomi rokmi. Už tu bolo cítiť ruch a živú atmosféru. Malými uličkami medzi malebnými drevenicami prúdili ľudia a nechýbali ani stánky sponzorov. Tých tu bolo tentoraz naozaj požehnane, dovolím si povedať, že asi najviac zo všetkých zastávok tohto ročníka. Je vidieť, že Čičmany lákajú široké spektrum ľudí, čo potvrdzujú aj dva rozbehy na kratšej 11-kilometrovej trase.

Posledné úpravy pred štartom

Kým tí najmenší pretekali, ja som ladil výbavu. Počasie vyzeralo ideálne – pod mrakom, príjemných 15 stupňov, presne tak akurát na tričko a kraťasy z kolekcie Craft PRO Hypervent.

Ultraľahký materiál sa postaral o výbornú ventiláciu aj v najprudších kopcoch na dnešnej 20-kilometrovej trati. Pri strmých stúpaniach a najmä rýchlych zbehoch ma zas spoľahlivo podržali tenisky Craft Pure Trail X.


Celú túto výbavu nájdeš počas pretekov v stánku Craft, kde si ju môžeš rovno zakúpiť. Topánky si dokonca možno pred kúpou zapožičať a otestovať priamo na pretekoch. Na výber je viacero modelov – od spomínaných Pure Trail až po čoraz populárnejšie „gravelové“ tenisky, ktoré zvládnu trail aj cestu, ako Nordlite Ultra či Xplor. Obe tieto modely sa len nedávno dočkali vylepšenia v podobe Pro verzie, respektíve druhej generácie – a tak ich môžeš už čoskoro očakávať aj na našich trailoch alebo v predaji.

Predštartová nervozita

Dych sa kráti, krok tuhne a zozadu sa na mňa doťahujú ďalší bežci.

Už na štarte bolo jasné, že konkurencia dnes bude naozaj silná. Nechýbali borci bojujúci o titul Pána lesov ani víťazi predchádzajúcich etáp. Vzduchom sa miešal potlesk divákov, tóny hudby a sladká vôňa cukrovej vaty. Nesmelo sa radím do tretieho radu, pohľadom premeriavam súperov a netrpezlivo vyčkávam.

Od úvodných minút naplno

Výstrel! Ani sa nenazdám a za potlesku divákov vyrážame cez dedinu na prvú odbočku. Po úvodných 500 metroch už zbierame prvé výškové metre a dostávame sa nad lúky nad malebnou dedinkou. Tam nás prvýkrát odmenia výhľady – a nie hocijaké. Dokonca aj s hudobným sprievodom na fujare.


Dnes sa ide od začiatku rýchlo. Po prvom kopci prichádza už na treťom kilometri občerstvovačka, ktorú ešte len prebieham a vrhám sa rovno na Conti Speed – 150-metrový úsek, kde rozhoduje iba rýchlosť. Bežím svižnejšie, no bez ambícií na umiestnenie.

Držím si približne 10. – 12. miesto a snažím sa nestratiť tempo bežca predo mnou. Šliape to jedna radosť a keď na siedmom kilometri ešte vidím čelo pretekov v diaľke, hovorím si, že to dnes nemusí byť také zlé. V druhej časti by som mohol začať zrýchľovať.

Kríza na trati prichádza

To som ešte netušil, že únava si čoskoro vypýta svoju daň. Len čo opustíme otvorené lúky a ponoríme sa do uzavretejšieho lesa, kde sa profil trate začína vlniť, moje nohy prestávajú poslúchať. Dych sa kráti, krok tuhne a zozadu sa na mňa doťahujú ďalší bežci. Už to nie je ľahký beh, už to nie je zábava, no v hlave sa stále vidím v cieli. Snažím sa zaťať myseľ a aspoň ako-tak udržať tempo.

Trasa má tvar osmičky a pri vstupe do jej druhej časti čaká od organizátorov poriadne prekvapenie. Kilometrové stúpanie s prevýšením 150 metrov a miestami sklonom až takmer 30 percent. Meliem z posledných síl a miestami akoby rezignujem. Doplazím sa na vrchol, na chvíľu sa poteším výhľadu na majestátny Kľak a potom už len púšťam nohy dole kopcom.

Vždy zvíťazí spomienkový optimizmus

V závere mobilizujem posledné zvyšky síl a medzi čičmianskymi drevenicami dávam do toho všetko. Cieľová rovinka ma vtiahne do víru emócií a ja dobieham tesne za prvou desiatkou, so stratou takmer pätnástich minút na víťaza – obhajcu prvenstva z Topoľčianok.

Aj keď to nebol môj najlepší výkon, atmosféra a zážitok stáli za to. Preteky som si naplno užil a v hlave zostal len spomienkový optimizmus. Teraz je čas dať sa dokopy a pripraviť sa na veľké finále – posledné preteky sezóny, keď sa vlčia svorka stretne na jesennom rande pod Smolenickým zámkom.