Útulne v útulni Sláviček

Niekedy človek potrebuje zmeniť miesto spánku. Ideálnou príležitosťou uprostred pracovného týždňa je vybehnúť si na útulňu Sláviček v Muránskej planine.

„Ak ti chýba pokoj, poznanie, priateľstvo, pokora, pohoda, tým správnym miestom, kde to hľadať, je PRÍRODA.“ - Václav Vraný

A tak tomu bolo aj teraz a konečne nastal moment, kedy môžem do batohu nahádzať všetky veci, ktoré sú potrebné na tzv. „bezdomovecký“ život. Mám to rada. Ísť a nestarať sa o nič, vypnúť hlavu a užívať si prírodu. Aj keď len na jednu noc, no človek si to o to viac váži.

Niekedy aj málo stačí

Ostávame zarazené, keď nás turistická značka nasmeruje do čistej húštiny.

Muránskou planinou sa potulovala aj Nely, ale keďže planina je veľká, vždy je čo nové objaviť. My sme si s kamoškou tentokrát zvolili len krátku trasu, keďže bolo uprostred pracovného týždňa. Kúsok od Tŕstia prednedávnom postavili krásnu novú útulňu Sláviček, a tak bol plán jasný.

Po búrke je vzduch najlepší

Stretli sme sa v Tisovci, našťastie už bolo po búrke a krúpoch a začalo sa krásne vyjasňovať. Z námestia sme vyrazili po žltej turistickej značke smer Tŕstie, podľa značenia by nám to malo trvať 2:25 hod. Slniečko nám hrialo do chrbta, keďže bolo už neskoro poobede a my vysmiate s batohmi na chrbtoch sme si kráčali lúkami a užívali si krásne slnečné počasie. Keďže kamoška je priamo z Tisovca, pozná všetky zákutia okolitých lúk a lesov, a tak sme nemali problém s orientáciou. No miestami, ak by som sa mala riadiť značením, asi by som sa musela riadne sústrediť, aby som vždy našla značku.

O výhľady je postarané

A to sa už ocitáme nad Tisovcom. Máme výhľad na celú obec a Hradovú a miestnymi nazývanú Vlajku. Mierne stúpanie sa mení na prudšie, slov ubúda a kráčame kde-tu blatom, kde-tu trávou do polovice pása. Ostávame zarazené, keď nás turistická značka nasmeruje do čistej húštiny. Avšak našťastie hneď vedľa vedie schodná cesta, ktorou sa vyberáme a prichádzame na križovatku Pasiečky. Sme niekde v polovici cesty na Tŕstie a útulňu Sláviček.

Ako stúpame vyššie, postupne sa ukazujú výhľady na masív Poľany a Klenovský Vepor. Po chvíli sa nám otvára výhľad na celý hrebeň Nízkych Tatier, a tak spomíname na našu spoločnú hrebeňovku práve týmto pohorím. Samozrejme, nezabúdame sem-tam vydať nejaký hlasnejší zvuk, keďže medvede neobchádzajú ani toto územie.

Pomník uprostred lesa?

Cesta ubieha a vstupujeme do prírodnej rezervácie Tŕstie. Je tu výskyt ojedinelých slatinno-rašelinných biotopov, o čom značí aj výskyt organizmov typických pre takýto biotop. Neskôr míňame prameň vody, v ktorom sa osviežujeme a pokračujeme v ceste ďalej.

Zastavujeme sa pri pomníku Václava Vraného, ktorý v obci pôsobil ako botanik, učiteľ a múzejník. A prečo tu je jeho pomník? V jeden septembrový deň, keď sa venoval botanike, práve na tomto mieste zomrel. Rok po jeho smrti, v roku 1930, mu občania postavili pomník, ktorý stojí na mieste až dodnes.

Tŕstie bez výhľadov

Niekedy stačí aj málo a krátko, aby sme našli v prírode pokoj, poznanie, priateľstvo, pokoru a pohodu.

Naša žltá značka sa spája s červenou – cesta Márie Séčiovej, ktorá tvorí významný turistický cieľ Stolických vrchov. No spolu s červenou ideme len kúsok a na Tŕstí sa od nej odkláňame a kráčame posledných 10 min. po žltej – smer chata Tŕstie. Tŕstie predstavuje horský masív, ktorého samotný vrch dosahuje výšku 1 121 m n. m. No, ako som si myslela, že keď budeme hore, bude výhľad, mýlila som sa. Z vrcholu nie je nič vidieť a krajšie výhľady sme mali počas cesty hore.

Útulňová idylka

Víta nás čistinka, slnko, ktoré sa chystá o chvíľu zapadať, stará chata Tŕstie a novučičká útulňa Sláviček. S drevom na kúrenie v rukách prichádzame k útulni. Batohy dávame dole z chrbta a ideme obhliadnuť okolie a útulňu.

Hneď nad ňou sa nachádza prameň vody a kopy suchých konárov, ktoré berieme, aby sme si mali čím zakúriť v noci, keďže predpoveď na noc je jasná a 6 °C je celkom zima. Drevo narúbeme, zakúrime, večeru zjeme, nachystáme všetko na spanie a spokojné sledujeme západ slnka. Neskôr otvárame knihy, ktoré sú na útulni a ponárame sa do čítania.


Praskanie ohňa v peci, karimatka, spacák a strecha nad hlavou. Čo viac si priať? Len dobrú noc a sladké sny.

Ráno nás zobúdza spev vtáčikov a slnko, ktoré už dávno svieti. Nachystáme raňajky, poupratujeme útulňu, nachystáme drevo pre budúcich návštevníkov, nech ho majú suché a pomaly opúšťame toto krásne miesto. Veď pravidlá správania sa na útulni pozná hádam každý správny turista.

Späť do reality

Do Tisovca sa vyberáme po žltej, ktorú na Pasiečkoch opúšťame a naše kroky smerujú po lúčnej ceste dole okolo oviec a farmy. Cestou míňame rýpanisko po diviakoch, ktoré tam ešte včera podvečer nebolo a sledujeme množstvo motýľov lietajúcich sem a tam. Niekedy stačí aj málo a krátko, aby sme našli v prírode pokoj, poznanie, priateľstvo, pokoru a pohodu.

Pár tipov, kam v okolí Tisovca

• Výhľady na Tŕstie a obec z opačnej strany – vyberte sa na Hradovú, ktorá na vrchole ukrýva zvyšky stredovekého hradu. Z Hradovej sa buď vrátite späť do Tisovca náučným chodníkom, alebo žltým značením budete pokračovať na skalnatý hrebeň, na ktorý vás privedie pomerne náročná trasa s reťazami.
• Čertova dolina, ktorá sa nazýva aj malý Slovenský raj vás prevedie tajuplnými zákutiami prírody. Najznámejšia trasa vedie zo sedla Zbojská.
• Koho viac lákajú zrúcaniny, určite neobíďte hrad Muráň, ktorý sa nachádza len 15 km od Tisovca. Vyráža sa priamo z obce Muráň alebo z Prednej hory. Avšak na Muráň sa dá ísť aj bicyklom.
• A, samozrejme, určite sa nesmie zabudnúť ani na Sysľovisko Biele vody, ktoré sa nachádza za obcou Muráň v smere na Prednú horu.

Zhrnutie

• Názov: Tŕstie, útulňa Sláviček
• Lokalita: Muránska planina
• Značenie: žltá turistická značka
• Obmedzenie: celoročne otvorené chodníky
• Obtiažnosť: 2/5
• Trvanie: 2:20 hod. prvý deň, 1:50 hod. druhý deň
• Parametre: 7,8 km/686 m, 7,4 km/48 m
• Typ: prenocovanie
• Možnosť parkovania/spoje: parkovanie v Tisovci, autobus
• GPS: prvý deň a druhý deň