Dolomity – 5 tipov na výlety

Ferraty, turistika a trailový beh v nádhernom prostredí talianskych veľhôr. Čo si pre nás pripravili Dolomity tento rok?

Minulý rok sme si Dolomity neskutočne zamilovali a vedeli sme, že tieto hory chceme zažiť zas a znova a ešte veľa, veľa krát. A tak sme tu po roku zas. Náš Roomstrik sa opäť premenil na náhradný domov s tým, že sme ho trochu „upgradli“ o takýto parádny stan na streche. Už len tráviť čas na horských sedlách, ráno odzipsovať okienko stanu a kochať sa výhľadmi bol zážitok sám o sebe. No za ešte krajšími zážitkami sme, samozrejme, išli ešte vyššie.


Každé ráno sa prebúdzame na inom mieste s iným výhľadom a vyrážame na iný výlet.

Hneď ako sme vyšli z lesa k hornej stanici lanovky, ukázal sa nám doslova neopísateľný výhľad na hory.

Hoci tu stačí vyjsť pár metrov na kopček a už si užívaš nekonečné výhľady, východy či západy Slnka, nám to nestačí. Neprišli sme tu predsa oddychovať, ale zdolať pár trojtisícoviek, prejsť nejaké ferraty a pobehať si pekné traily. Tie najznámejšie „klasiky“, ktoré rozhodne treba zažiť, sme preskúmali minulý rok a takisto mnoho krásnych výletov nájdeš u nás aj od ďalších našich tvorcov. Nuž, Dolomity sú láska pre mnohých z nás a možnosti sú tu nekonečné. V tomto článku ti prinášame ďalších 5 tipov na výlety.

Trailový beh okolo Sassolungo

Prvý deň nám hlási premenlivé počasie a tak volíme niečo jednoduchšie. Nachádzame sa na jednom z najikonickejších horských sediel Sella, ktoré oddeľuje dve masívne skupiny hôr – skupinu Sella (východne) a skupinu Sassolungo (západne). Pohľad na hory Sassolungo je už zo sedla ikonický a pripomína nám Tre Cime – symbolické 3 vrchy Dolomitov.


Naším cieľom je dnes obehnúť okolo týchto majestátnych vrchov. Tento okruh nie je technicky náročný, nenachádzajú sa tu žiadne strmé stúpania ani nepríjemné suťoviská. Ideálne na nenáročnú turistiku alebo v našom prípade super beh na štart nášho viacdňového tripu.


Prvá polovica trasy bola takmer bez ľudí, prechádzali sme cez skalné mestečko okolo vrchu Sassolungo (3 181 m n. m.). Ukázali sa nám krásne výhľady aj na vzdialenejšie hory (napr. Secedu). Slnko sa celý čas striedalo s oblačnosťou, čo dotvorilo majestátnym štítom mystickú atmosféru. Následne sme obišli vrch Sasso Piatto (2 958 m n. m.) a prešli cez viaceré horské chaty, takže aj frekvencia turistov tu bola väčšia. Dolomity nás privítali chladnejším počasím a na záver nám aj trochu zapršalo, no to nás zďaleka neodradilo a dážď, hmla a prelínajúce sa oblaky nám predviedli nádherné divadlo.

• Trasa: Passo Sella - značkou 526C a 526 k Emilio-Comici Hütte - 526A a 526 okolo SassoLungo - 527 okolo Sasso Piatto až k Riffugio Sasso Piatto - 557 naspäť na Passo Sella cez Rifugio Sandro Pertini, Rifugio Federico Augusto, Rifugio Salei a Rifugio Valentini
• Parametre: 18 km/800 m
• Mapka/GPX: sekcia Výjazdy

Krásy Rosengarten a ferrata na Kesselkogel

Druhý deň meníme bežecké topánky za turistické, bežecké vesty za väčšie batohy a pribaľujeme si ferratový set. Čaká nás dlhý okruh s prechodom cez vrch Kesselkogel (3 002 m n. m.), na ktorý vedie nenáročná ferrata. Kesselkogel (taliansky Catinaccio d"Antermoia) je najvyšším vrchom skupiny Rosengarten (taliansky Catunaccio). Tieto hory sa nachádzajú juhozápadne od skupiny Sassolungo a boli pre nás obrovským prekvapením.


Názov Rosengarten (v preklade ružová záhrada) je opodstatnený. Už len prechod pomedzi tieto hory je doslova prechádzka „ružovou záhradou“, ktorú navyše zvládne aj menej zdatný turista. Priamo do tejto „ružovej záhrady“ vedie totiž lanovka a dokonca sa nemusíš ani vybrať na prechádzku a brutálnu scenériu máš hneď pred sebou.

My sme lanovku vynechali a po vlastných sme si vyšliapali z dedinky Pera di Fassa. Hneď ako sme vyšli z lesa k hornej stanici lanovky, ukázal sa nám doslova neopísateľný výhľad na hory. Už len tu by sme vedeli stráviť celý deň kochaním sa na hory, ale rozhodne odporúčame zájsť ďalej.


Pokračujeme dlhou dolinou Val di Vajolet, počas ktorej sa na okolité majestátne špicaté hory nevieme vynadívať. V doline sa nachádzajú 3 horské chaty, ktoré krásne zapadajú do tohto prostredia. Práve prechod touto dolinou bol pre nás top zážitok a bola to najkrajšia dolina, akú sme v Dolomitoch zatiaľ navštívili.

Výhľady z vrcholu Piz Boe boli pre nás jedny z najkrajších v Dolomitoch.

Dostávame sa do sedla Passo Principle, kde začína technickejšia časť túry. Nasadzujeme ferratové sety a ide sa na vrch Kesselkogel. Ferrata je jednoduchá – obtiažnosti B a ani nevieme ako, po chvíli už stojíme na vrchole. Samozrejme, opäť len fotíme a kocháme sa. Krása!


Zostupovka je tiež ferrata a po jej zdolaní pokračujeme k jazeru Lago di Antermoia. Toto jazierko nás trochu sklamalo, lebo bolo pomerne vyschnuté, aj okolie bolo samá suť. Cez sedlo Passo Dona sa dostávame do doliny Val de Udai. Touto dolinou nás čaká dlhý zostup naspäť do civilizácie. Tu to už prechádzka ružovou záhradou nebola a dolina je veľmi strmá a nepríjemná na zostup. Výhľady sú však príjemné a tak si cestou dole už unavení dávame pauzičky a užívame výhľady.


Celý okruh dal zabrať, ale bola to jedna z top túr v Dolomitoch. Hory Rosengarten prekvapili a určite chceme navštíviť aj ďalšie vrcholy tejto horskej skupinky.

• Trasa: Pera di Fassa - 543 k hornej stanici lanovky a chate Rifugio Ciampedie (lanovkou sa tu dá dostať z viacerých obcí) - 540 k Rifugio Gardeccia - 546 k Rifugio Vajolet - 584 do Passo Principe - 585 Ferrata cez Kesselkogel - 584 k Rifugio Antermoia - 580 cez Passo Dona k rázcestiu Camerloi - 580 dolinou Val de Udai smer Mazin - 579 naspäť do Pery
• Parametre: 24 km/1 800 m
• Mapka/GPX: Sekcia Výjazdy

Behom na Piz Boe a Sass Pordoi

Tretí deň sa prebúdzame na ďalšom epickom mieste – Passo Pordoi. Sedlo obklopené zo severu skupinou Sella s najvyšším vrchom Piz Boe a z juhu majestátnymi horami Marmolady s najvyšším vrchom Dolomitov Punta Penia. Nás dnes čaká beh po masíve Sella, konkrétne výstup na Piz Boe (3 152 m n. m.) a Sass Pordoi (2 950 m n. m.).

Ak sa vyvezieš lanovkou, ušetríš výškové metre a Piz Boe zdoláš v pohode za pol dňa.

Nie nadarmo sa hovorí, že Piz Boe je najľahšia trojtisícovka Dolomitov. Lanovkou zo sedla Passo Pordoi sa dá dostať až na vrchol Sass Pordoi, odkiaľ je to na Piz Boe už len nenáročná túra. My si tých úvodných 600 výškových metrov vystúpame po vlastných a prichádzame do sedla Frocella Pordoi.


Konečne chápeme, prečo sa tomuto masívu hovorí mesačná krajina. Je to úplne iný svet, opäť iné Dolomity. Fascinuje nás, koľko rôznych podôb majú tieto hory. Biele špicaté skalné vežičky, červené mohutné masívy, trávnate pasienky a teraz niečo úplne iné. Naozaj si tu pripadáme ako niekde na Mesiaci. Celý masív je tvorený skalnými platňami a náš beh je teda štýlom rovinka a výstup o „poschodie vyššie“. Na vrchol Piz Boe sa sklon stupňuje a celkom tu aj prituhuje.


Výhľady z vrcholu Piz Boe boli pre nás jedny z najkrajších v Dolomitoch. Stojíme na vrchole a obdivujeme „intergalaktickú“ Sellu, okolité horské masívy Dolomitov, ale aj vzdialenšie rakúske či švajčiarske Alpy.


Cestu dole volíme cez chatu Rifugio Boe a bežíme naspäť do sedla Forcella Pordoi. Odtiaľ si ešte vybehneme na vrchol Sass Pordoi, kde sa to už hemží turistami, ktorí sa sem vyviezli lanovkou. Na záver ešte zostup strmým suťoviskom naspäť a krásny poldenný výlet je za nami. Zbehlo nám to rýchlo a výstup na Piz Boe nezaberie ozaj veľa času. Ak sa vyvezieš lanovkou, ušetríš výškové metre a Piz Boe zdoláš v pohode za pol dňa.

• Trasa: Passo Pordoi - 627 výstup na Forcella Pordoi - 627 + 638 výstup na Piz Boe - 638 k Rifugio Boe - 627 na Forcella Pordoi - 627A Sass Pordoi a naspäť - 627 zostup na Passo Pordoi
• Parametre: 12 km/1 000 m
• Mapka/GPX: Sekcia Výjazdy

Ferrata na Tofana di Rozes

Presunuli sme sa do mestečka Cortina d"Ampezzo, ktoré sa nachádza priamo pod majestátnymi horami Tofany. Minulý rok sme absolvovali nádherný výstup viacerými ferratami na vrcholy Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro. Tento rok sme sa veľmi tešili na zdolanie poslednej z trojice tejto skupiny vrcholov – Tofana di Rozes (3 225 m n. m.), na ktorý vedie známa ferrata Giovanni Lipella .


Začiatok okružnej túry je pri chate Rifugio Angelo Dibona, odkiaľ prechádzame popod mohutnú skalnú stenu Tofany. Dostávame sa na rázcestník, kde začína nástup na ferratu. Hneď prvá časť ferraty je jednoduchá a vedie dlhým tunelom z 1. sv. vojny s názvom Gallerie del Castelletto. Tunel vykopali taliansky vojaci, aby ním zaútočili na Rakúšanov opevnených na susednom kopci Castelletto. Po cca 300 metroch sme z tunela vyšli na západný masív Tofany, odkiaľ pozorujeme diery v skale Castelletto, kde sa ukrývali Rakúšania.


Nasleduje nekonečné traverzovanie západnou stenou Tofany smerom na severnú. Tu je už ferrata obtiažnosti C/D a zaistené úseky sa striedajú s nezaistenými. Trvá to pomerne dlho, obísť celú obrovskú Tofanu dookola, až prichádzame na rázcestie Tre Dita, kde sa nám v plnej kráse ukázali ďalšie dve Tofany.


Teraz už pokračujeme ferratovým úsekom priamo na vrchol a táto časť je technicky najnáročnejšia. Našťastie, zostupová trasa vedie inou cestou. Záverečný výstup na vrchol sú už len nekonečné cik-caky po suťovisku. Zo severnej a východnej strany vyzerá Tofana di Rozes úplne inak, akoby bola posypaná práškovým cukrom. Jej steny tvoria obrovskú suť, po ktorej nás bude čakať aj dlhý zostup dole.

Tento stupák poriadne preveril, no tie výhľady zo sedla sú top.

No oplatí sa vystúpať na samotný vrchol. Udivuje nás, ako tu je všetko pomerne blízko a obdivujeme opäť známe vrcholy z iného uhla pohľadu. Na vrchol prichádzajú aj viacerí turisti, neferatisti, ktorí zvolili výstup od chaty Camillo Giussani. My tadiaľ zostupujeme a ísť nahor touto cestou by sme teda nechceli. Voľba cez ferratu bola oveľa príjemnejšia. Tu je to samá suť a ešte k tomu aká dlhá. Ferrata je však pre skúsenejších, takže treba si dobre zvážiť výstupovú trasu.


Chata Camillo Giussani je umiestnená v krásnom sedle medzi Tofanami a nás očarila natoľko, že sme si tu vychutnali aj kávičku. Čakali sme, že káva tu bude stáť minimálne 4 eurá, no keď sme za 2 espressá platili 3 eurá, boli sme prekvapení. Prvé minuté peniaze v Taliansku. Nechceli sme míňať nič, no krásne počasie, slnko a výhľady nás nalákali na pauzičku s talianskym espresskom. Zostup na východiskový bod už zbehol rýchlo a ďašlí krásny deň je za nami.

• Trasa: Rifugio Angelo Dibona - značkami 403, AV9 a 404 popod stenu Tofany di Rozes - Via Ferrata Lipella - Tofana di Rozes - zostup suťoviskom označený len modrou farbou bez čísla - chata Camillo Giussani - značkou 403 naspäť k chate Rifugio Angelo Dibona
• Parametre: 12 km/1 300 m
• Mapka/GPX: Sekcia Výjazdy

Bežecký okruh cez Lago Federa

Ďalšie ráno a ďalšie krásne sedlo - Passo Giau. Odtiaľ sme si naplánovali bežecký okruh k jazeru Lago Federa. Bežíme na sedlo Forcella Giau, odkiaľ pokračujeme krásnym trailom cez plošinu Mondeval. Tá je známa najmä kvôli archeologickým objavom, my ale hrobky skúmať nejdeme a bežíme do sedla Forcella Ambrizzola.


Tentokrát sa nachádzame v oblasti hôr Croda da Lago s najvyšším vrchom Cima Ambrizzola. Pokračujeme okolo tohto vrcholu k jazeru Lago Federa. Nachádza sa tu horská chata a samotné jazero nás až tak neohúrilo, tak sa nezdržíme a pokračujeme okolo masívu týchto hôr.


Zbiehame k rázcestiu Cason de Fromin, odkiaľ začína poriadne dlhé stúpanie až do sedla Forcella de Formin, nachádzajúce sa priamo pod vrchom Cima Ambrizzola. Tento stupák nás poriadne preveril, no tie výhľady zo sedla sú top. Určite odporúčame vystúpať si sem, no jednoduchšie to je z opačnej strany – zo sedla Forcella Ambrizzola.


Prechod okolo masívu hôr nie je nejak extra výnimočný. Pre nás to bol pekný, výživný beh. V sedle si doprajeme dlhšiu pauzu a zbiehame dole, odkiaľ sa vraciame naspäť do sedla Passo Giau rovnakou cestou.

• Trasa: Passo Giau – značkou 436 – Forcella di Zona – Forcella del Col Piombin – Forcella Giau – Forcella Ambrizzola – 434 cez Lago Federa k Cason de Formin – 435 Forcella de Formin – Mondeval de Sora – naspäť značkou 436 na Passo Giau
• Parametre: 19 km/1 200 m
• Mapka/GPX: Sekcia Výjazdy

Náš trip je na konci. Vo fotogalérii nájdeš ďalšie fotky z týchto piatich výletov a vo videu ťa prenesieme priamo do diania v týchto horách.


Aké sú tvoje obľúbené miesta v Dolomitoch? Budeme radi, ak sa podelíš o svoje zážitky alebo nám dáš ďalšie tipy na turistiku v týchto horách.