Pripravený na jeseň?

Farebné lesy, nádherné inverzie, ale aj kratšie dni, nevyspytateľné počasie a rýchly skok z jesene do zimy alebo aj späť. To všetko so sebou prináša jeseň. Poďme sa pozrieť na to, na čo si dať v tomto období pozor, aby si neostal v teréne nepríjemne zaskočený.

Kam a prečo v jeseni vyraziť na túru sme už detailnejšie rozobrali. Teraz sa pozrime na to, čo mať na pamäti, aby si bol dostatočne pripravený na všetko, čo jeseň ponúka, a aby sa vytúžená turistika farebnou prírodou nepremenila na nepríjemný zážitok.

...pri plánovaní túry si treba poriadne prepočítať časový harmonogram a nechať si vždy aj nejakú rezervu.

Kratšie dni

Jednou z vecí, ktorú si koncom leta určite všetci všímame, okrem znižujúcich sa teplôt, sú hlavne skoršie večery. Na tie si treba dať obzvlášť pozor v jeseni, pretože dni sa skracujú oveľa rýchlejšie než v lete. Posilnení letnými zážitkami a možnosťami (v podobe dlhých dní) sa môžeme ľahko „seknúť“ s plánovaním túry.


V čase letného slnovratu, kedy je vidno až takmer do pol 10 večer, sa túry plánujú perfektne. V roku niet dňa, kedy by si mal k dispozícií viac slnečného svitu, než práve v tieto dlhé júnové dni. Turistika v tomto období je pre mňa na nezaplatenie, obzvlášť, ak je spojená aj s prespávaním v prírode.

...jeden deň sme svedkami takmer letného dňa, nasledujúci deň skôr pripomína január, či bláznivý apríl.

Ale ak sa pozrieme do kalendára na východy a západy slnka, už začiatkom septembra slnko zapadá okolo 19 h (v závislosti, v ktorej oblasti Slovenska sa nachádzame – na východe sa stmieva skôr, než na západe). A čas západov sa neúprosne skracuje naprieč ďalšími jesennými mesiacmi. Koncom septembra slnko zapadá už pred pol 7 večer, koncom októbra je to už pred pol 6 večer. Negatívne v tomto smere pôsobí aj zmena letného času na zimný koncom októbra, ktorá nám ukráti ďalšiu hodinu. Takže o pár dní sa nám bude zrazu stmievať už pred pol 5!


A dni sa budú do 22. decembra aj naďalej skracovať… takže pri plánovaní túry si treba poriadne prepočítať časový harmonogram a nechať si vždy aj nejakú rezervu. Napr. na túry na tatranské štíty je jesenné počasie babieho leta ideálne, pretože už nehrozia poobedňajšie búrky „z tepla“, ale na druhej strane sme limitovaní oveľa skorším príchodom tmy. Samostatnú kategóriu pohybu počas denného svitu tvoria národné parky, ktoré vymedzujú povolený pohyb turistov na svojom území.

V jeseni zima, v zime jeseň?

Keď som sa v horách pred niekoľkými rokmi ešte nepohybovala, tak rukavice, šály a čiapky u mňa odpočívali pomerne dlho uložené vzadu v skrini. Avšak, to už teraz neplatí. Turista musí tieto doplnky vytiahnuť o čosi skôr, než neturista . Samozrejme, s výnimkou špeciálnych rukavíc, ktoré používajú či už cyklisti alebo turisti na ferratách celoročne.


Počasie sa v jeseni vie meniť naozaj veľmi rýchlo, jeden deň sme svedkami takmer letného dňa, nasledujúci deň skôr pripomína január, či bláznivý apríl. Veď to v podstate aj momentálne pozorujeme za oknami. Nedávno (začiatkom októbra) sme v horách stretli pár.

...pozrieť si v dnešnej dobe predpoveď počasia by malo byť nutnou samozrejmosťou.

Neviem, či si nepozreli predpoveď alebo si jednoducho mysleli, že nemôže to byť tak zlé ako sa očakáva, pretože upozornenia a výstrahy pred prudkým ochladením na mňa vyskakovali zovšadiaľ. Boli sme na ceste na Zbojnícku chatu, už asi tak 30 – 40 minút pred chatou pred Hangom.



Spomínaný pár prešiel popri nás v letných botaskách, tenučkých mestských nohaviciach a o tom, že so sebou nemali absolútne žiadny batoh, vodu, náhradné oblečenie, ani nejdem radšej rozprávať. Vonku bolo okolo 0 °C, husto snežilo, začínala sa pomaly vytvárať súvislejšia pokrývka snehu na chodníku, fúkal veľmi silný vietor, ktorý pocitovú teplotu kládol hlboko pod nulu.


Všetci, ktorých sme stretávali, vrátane nás, sme boli od hlavy po päty zahalení buffkami, kapucňami, okuliarmi atď. Okuliarmi nie kvôli slnku, ale kvôli tomu, že sneh v kombinácii so silným vetrom pôsobil, akoby nám do tváre narážali tisíce ihiel a nepríjemne to rezalo a štípalo.


Nechápavo som pozerala, kam idú a vlastne som sa divila, že došli až sem, čo bolo vo svojej podstate obdivuhodné… alebo nezodpovedné? Hmm, neviem… ale tu sa to v nich asi zlomilo, pretože sa otočili a vrátili naspäť. Verím, že šťastlivo došli až dole. Čo z toho vyplýva? Že pozrieť si v dnešnej dobe predpoveď počasia by malo byť nutnou samozrejmosťou. A prispôsobiť tomu svoj výstroj, schopnosti a skúsenosti… a neriskovať, lebo v tomto prípade si myslím, že to bol zbytočný risk.


Okrem nástrah nevyspytateľného počasia a rýchlejšieho stmievania, je častým problémom otázka, čo na seba v prechodnom období, v ktorom zažívame v podstate všetky štyri ročné obdobia behom jedného dňa. Touto problematikou sa budeme zaoberať nabudúce.