Cez Kubínsku hoľu na Oravský hrad: dobrý nápad na mape, no v realite prekvapenie

Nápad spojiť túru s kultúrou a prejsť si 3 oravské dominanty v 1 deň sa mi pozdával. Nakoniec sa z toho stalo celkom prekvapenie. Prečo a šla by som to znovu?

Mám rada túry, ktoré sú menej obkukané. Namiesto Rozsutca idem radšej na Osnicu, miesto Terchovej do Zázrivej. Na presuny rada využívam hromadnú dopravu - na Orave je to vlak Oravka, malý regionálny osobák, ktorý spája Trstenú s Kraľovanmi.

Tak sa zrodil plán prejsť z rodného Dolného Kubína cez 3 oravské dominanty: Minčol (najvyšší vrchol Oravskej Magury), Kubínsku hoľu a Oravský hrad. A z Oravského Podzámku sa vrátiť vlakom do Kubína. V rýchlosti pozriem na mapu a vidím 2 možnosti trasy: dlhšiu (28 km) a kratšiu (22 km). Sympatickejšia sa mi zdá tá dlhšia. Nakoniec ale pre vlastnú nepozornosť prejdem obidve. Ale pekne poporiadku.

Z Kubína cez archeologicky zaujímavé Trniny

Výlet začínam v Dolnom Kubíne. Auto nechávam pri obchodoch neďaleko železničnej stanice, nakúpim jedlo a vyrážam po zelenej značke smerom na Kubínsku. Trasa vedie cez archeologicky zaujímavú oblasť Trniny, ktorá dokladá osídlenie Oravy už v dobe kamennej.

Úvod cesty prechádza okolo rodinných domov a záhradkárskej osady. Túto trasu mám rada aj preto, že už od začiatku ponúka výhľady: naľavo Malú Fatru, za chrbtom Choč a celý Kubín. Radosť sa obzerať.

Cestou na Trniny stretávam 2 turistov: oproti ide starší pán, zjavne bežec a zľava prichádza pani, ktorá si z mobilu púšťa nahlas Helenu Vondráčkovú. Na český oldies pop nemám náladu, tak pridám do kroku a hudbe utečiem.

Za chvíľu som na asfaltke pod Kubínskou, kde ma trochu stisne pri srdci. Rozmach developerských projektov v podobe množstva novopostavených apartmánov a chát vo mne zanecháva rozpačitý dojem. Aj tu radšej zrýchľujem krok.

Možnosti na Kubínke: lanovka vs. pešo

Na Kubínke máte na výber niekoľko možností. V sezóne sa môžete na vrchol vyviezť lanovkou alebo si to vyšliapať pešo. Po vlastných sa dá ísť buď náučným chodníkom cez les popri zjazdovke a výhľady si asketicky dopriať až na vrchole. Alebo si to „napáliť" priamo po svahu a otáčať sa za peknou scenériou, kedy sa vám zachce.

Vedeli ste, že na Slovensku máme až 8 vrcholov s názvom Minčol?

Dnes volím druhú možnosť. Kráčam koncom augusta, je tak akurát teplo, tieň lesa mi netreba. Stúpanie je to výživné, asi 600 metrov výškových na vrcholovku. Cestou dávam pozor, aby som neprekážala bikerom a kochám sa pohľadom na Malú Fatru a Choč.

Opomínaný Minčol: najvyšší vrchol Oravskej Magury

Väčšina turistov končí pri hornej stanici lanovky, odkiaľ je krásny výhľad na Západné Tatry, Chočské vrchy a Malú Fatru. Ak si však chcete odškrtnúť návštevu najvyššieho vrcholu Oravskej Magury – Minčol (1393 m n. m.), treba pokračovať ešte kúsok ďalej. Trefne to komentuje poľská dvojica, keď ukazuje smerom na Minčol: „Tam jest jakiś balon.” Naozaj je tam vidieť „akýsi balón” či loptu, v skutočnosti vrchol meteorologického vysielača.

Pri vysielači stojí aj útulňa, oficiálny rázcestník je kúsok ďalej. Teraz je v tejto zadnej, menej navštevovanej časti aj omnoho viac čučoriedok a malín, než pri lanovke. Zastavujem, občerstvím sa a v duchu ďakujem prírode, že augustové túry vedia byť v tomto smere také štedré.


Inak vedeli ste, že na Slovensku máme až 8 vrcholov s názvom Minčol? V Oravskej Magure sú dokonca hneď 2 pomerne blízko pri sebe. Minčol pri Kubínskej holi je druhý najvyšší. O 4 metre ho prekonáva neoznačený Minčol vo Veľkej Fatre a tretie miesto s výškou 1363 m n. m. patrí Minčolu v Lúčanskej Malej Fatre.

Podľa mapy vraj dve možné trasy na Oravský hrad

Stúpavú časť túry s najvyšším vrcholom mám za sebou, teraz ma čaká klesavý úsek za kultúrou. Podľa mapy a značenia vedú z Kubínky do Oravského Podzámku 2 trasy: dlhšia po červenej smerom na Javorovú a kratšia od Chaty na Kubínskej holi po modrej.

Volím dlhší variant po červenej. Netuším však, že na nej narazím na prekvapenie, kvôli ktorému za pár dní vyskúšam aj tú druhú trasu po modrej.

Kto bol naozaj na vrchole Kubínskej?

Podobne ako Minčol, aj oficiálny vrchol Kubínskej navštívi len málokto. Leží až za sedlom, asi 1,5 km od lanovky, po červenej značke. Hoci nie je nijako označený, nájdete tam dve lavičky a pomník venovaný Pavlovi Brnčalovi, bývalému šéfovi Horskej záchrannej služby v Dolnom Kubíne. Vrchol má 1346 m n. m.

Ďalej chodník pokračuje smerom na Príslop prevažne lesom. Na chvíľu sa otvorí pekná, pokosená lúka s výhľadmi na Pilsko a Babiu horu. Potom je už cesta skôr monotónna a nezáživná. Stretávam tu 4 bikerov a skupinku hubárov. V Príslope pretínam asfaltku a poteší ma, keď sa znovu ocitnem na lúkach s rozhľadom. Stúpam na Javorovú, odkiaľ by som mala odbočiť na modrú do Podzámku.

Trasa č. 1 po červenej: tadiaľto to oficiálne už nepôjde

Na Javorovej vyplaším starší manželský pár, ktorý si ma na chvíľu pomýli s medveďom. Skontrolujem čas, či stíham vlak Oravku. Rázcestník hlási 1:40 h do Podzámku, pre istotu si trasu overím v online mapách. Aha, problém. Asi 70 metrov dlhý úsek, zhruba kilometer od vlakovej stanice, je nepriechodný.

Na mape vidím 2 stavby, takže tuším, že tam bude asi súkromný pozemok. Čo teraz? Vracať sa by bola hlúposť, večer už potrebujem byť v Kubíne. Nechce sa mi veriť, že by tam neexistoval aspoň bočný chodník, ktorým sa bude dať tých pár desiatok metrov prejsť. Poviem si, že to preskúmam a ak tam niekoho stretnem, aspoň sa spýtam na detaily.


Pokračujem teda ďalej po modrej na Drvisko. Po výstupe z lesa ma privíta altánok s ohniskom, lavičkami a opäť nádherné výhľady: pred sebou mám Choč a panorámu Nízkych Tatier, vľavo Západné Tatry, vpravo Malú Fatru. To neomrzí. Nezdá sa mi, že by takéto pekné miesto malo byť smerom od Podzámku odrezané.

Zostupujem nižšie a prvýkrát sa mi ukáže aj Oravský hrad. O kúsok ďalej vidím novú veľkú chatu: zrejme sporný úsek so súkromným pozemkom. Z rešpektu k jej možným obyvateľom sa držím bokom a kráčam dole lúkou.

Údiv nad neštandardnou uzáverou chodníka

Keď zídem dole, vidím niečo, pri čom sa mi zastaví mozog: cez asfaltku, po ktorej vedie značený chodník, je naprieč po celej dĺžke postavená brána. Je zatvorená, prejsť sa naozaj nedá. Nechápem to. Prečo? Je to len kilometer od vlakovej stanice Oravského Podzámku, po modrej turistickej trase. Nemám teraz priestor nad tým filozofovať, čas ma tlačí, nech stíham Oravku.

Nemám na výber, a tak si to musím pustiť strmým lesíkom po ľavej strane dolu k asfaltke. Vyčítam si, že som si trasu v online mapách nepreskúmala dopredu, no zároveň takejto forme uzávery nerozumiem.

Na stanicu dorazím včas a hneď začnem na internete hľadať viac informácií o tejto „divnobráne". Nič nenájdem (ak o tom niečo viete, pokojne dajte vedieť do komentárov), ale stanovisko obce ma zaujíma. Takže píšem email na obecný úrad.

Trasa č. 2 po modrej: znovu, lepšie a hlavne po poriadku

Ten prvý a trochu nešťastný pokus o prechod Oravskej Magury mi nedá, a tak vyrážam cez Kubínsku do Podzámku znovu. Tentokrát po modrej od Chaty na Kubínskej. Je to kratšia trasa, podľa mapy pre mňa menej atraktívna, ale aspoň je legálna.

Chata je otvorená, no na jedlo je pre mňa ešte priskoro. Asi 400 metrov nad chatou je pomník obetiam lavíny, ktorá v roku 1968 zasypala 53 českých študentov na lyžiarskom výcviku. Nehoda mala 6 obetí a pripomína ju rovnaký počet žulových pomníkov s ich menami. Dnes je na mieste zosuvu lavíny už hustý les, ktorý tam po tragédii vysadili. Pomník je silnou pripomienkou, že v horách treba byť stále ostražitý.

Pekný výlet kúskom oravskej divočiny, kde sa vyhnete davom a spoznáte aj menej známe pohorie.

V auguste (ne)previazanosť snehových vrstiev našťastie riešiť nemusím, a tak pokračujem ďalej po modrej. Vedie klasickou, ale nie nepríjemnou zvážnicou. Z lesa sa ozýva zvuk píl, na Orave nič nezvyčajné. Po ceste poteší vyhliadka s lavičkou a o kúsok ďalej lúka, z ktorej sa opäť kochám pohľadom na Tatry a Choč.

Pustý úsek malinoviskom a prianie mať bicykel

Po vyhliadke sa ponáram do nepriehľadného lesíka. Úsek sa volá Za Malinskom a názov sedí: húština plná malín, možno húb, možno zvierat. Dúfam, že natrafím len na tie prvé 2. Kráčam si veselo, lebo viem, že onedlho narazím na dlhú asfaltku. A tam sa mi bude chcieť frflať, aký je to nezáživný terén.

Frflať ale začnem skôr, keď ma privíta bahno a rozrytý terén po necitlivých zvážniciach. Pichne ma na hrudníku podobne ako pri pohľade na kvantum stavieb pod Kubínskou. Ísť tadiaľto po daždi za mokra musí byť des. Napojím sa na spevnenú cestu, ktorá je zároveň cyklotrasou do Racibora. Má asi 3 km a trochu si tu aj prajem mať bicykel.

Kilometer po frekventovanej asfaltke do Podzámku

Od rázcestníka Racibor idem do Podzámku asi kilometer po dosť frekventovanej asfaltke bez chodníka. Autá tu svištia a úsek nie je veľmi prehľadný, takže si dávam bacha.

V Podzámku ma poteší existencia chodníka a vykukne na mňa už aj Oravský hrad. Hrady sa mi páčia viac z diaľky ako zblízka, takže návštevu vynechám. Ak vás história zaujíma, Oravský hrad je otvorený denne. Otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, odporúčam skontrolovať oficiálnu stránku hradu.

Pokračujem rovno na vlakovú stanicu a odtiaľ hurá Oravkou do Kubína.

Stačí to ísť raz?

V Oravke rozmýšľam, ako celú trasu zhodnotiť. Som rada, že som ju absolvovala? Určite. Šla by som to znovu? Hm… Je to pekná prechádzka kúskom oravskej divočiny, ktorú oceníte, keď sa chcete vyhnúť davom a spoznať aj menej známe slovenské pohorie.

Plusom sú výhľady z Kubínskej, výstup na Minčol ako najvyšší vrchol Oravskej Magury a tiež možnosť zakončiť trasu návštevou Oravského hradu.

Mínusom je rozrýpaná zvážnica, nepríjemný kilometer po asfalte a uzávera chodníka v Oravskom Podzámku. Príde mi to naozaj škoda: práve tá prvá, dnes už neprístupná cesta, sa mi zdá krajšia. V hlave si teda tento prechod ukladám do kategórie tých, ktoré mi stačí ísť len raz. Aj keď som ho šla dvakrát.

P. S. Do publikácie článku mi obecný úrad na email neodpísal.

Zhrnutie

• Názov: Prechod Oravskej Magury z Dolného Kubína na Oravský hrad
• Lokalita: Orava, Oravská Magura
• Značenie: z Kubína po zelenej na Chatu na Kubínskej holi, po červenej na Minčol, do Oravského Podzámku po modrej
• Obmedzenie: na alternatívnej trase cez Javorovú je úsek smerom z Drviska do Podzámku nepriechodný, brána na súkromnom pozemku
• Trvanie: 8 hodín
• Parametre: 22 km, ⬆ 950 m ⬇ 930 m (variant bez lanovky)
• Kondičná náročnosť: 3/5
• Technická náročnosť: 2/5 (lesné cesty, občas korene a popadané stromy)
• Typ: prechod, vrchol, hrebeň
• Možnosť parkovania: bezplatné parkovanie v Dolnom Kubíne pri nákupnom centre Tesco/Kaufland
• Mapka a GPX: sekcia Aktivity