Prišla som počas tehotenstva o formu?

Na vrchole svojej formy som zistila, že som tehotná. Cítila som sa vo svojom tele lepšie než kedykoľvek predtým. Čo s mojou formou spravilo tehotenstvo?

Posledné roky sa športovanie stalo najvýraznejšou súčasťou mojej identity. Či už s dieťaťom v bruchu alebo na rukách, nechcela som sa športovania vzdať. Veď športovanie v tehotenstve nie je zakázané.

Bezpečné mantinely

Všetkému, čo som dovtedy robila, som dala (subjektívne) bezpečné hranice. Zdieľam len svoju skúsenosť. Tu sú:

• Limitovať riziko pádov - pri pádoch a veľkých otrasoch môže prísť k poraneniu maternice
• Neprekročiť threshold pri tepoch - nad thresholdom by bábätko mohlo byť ochudobnené o dostatok kyslíka
• Vyhýbať sa rizikám, kde by niekto iný mohol do mňa vraziť
• Počúvať svoje telo, dostatočne oddychovať

„Nebojíš sa, že ťa zrazí auto?“

Moja predstava bola pokračovať v bicyklovaní dovtedy, pokiaľ sa budem vedieť zmestiť na bicykel. Išla zima, zaradila som trenažér. Dávala som si pozor na tepy. Prestala som chodiť na gravelové „singláče“ v Karpatoch, aby som nespadla. Chodila som len na hrádzu alebo do Karpát, aby som sa vyhla autám.

Môžem si dávať akokoľvek pozor, niekto iný si nemusí dať.

Ale môj prvý trimester sprevádzali veľké nevoľnosti. Okrem zvracania som mala obrovské celodenné bolesti žalúdka. Skončila som na 2 týždne v posteli. Keď to prešlo, moje tempo aj pri Z2 jazdách bolo tak biedne, že ma jazdenie strašne ubíjalo a nebavilo. Od bicyklovania som si teda dala pauzu a zostala som len pri dochádzaní po meste.

V treťom trimestri som ešte skúsila ísť na hrádzu. Kondička žiadna a strašne ma bolel zadok. Už chápem, čo bežným smrteľníkom vadí na bicyklovaní.

„Nebojíš sa, že na stene spadneš?“

Počas mojich nevoľností v prvom trimestri bolo lezenie jediný šport, pri ktorom mi nebývalo zle. Pred tehotenstvom som hlavne bouldrovala. Počas prvého trimestra som liezla len tie cesty, ktoré mali bezpečnú alternatívu na zlezenie a bola som si istá, že z nich nespadnem. Nešla som do skokov, neistých stupov, naklonených stien. Nespadla som, užívala som si, cítila som sa dobre. Zlepšovala som sa.

Od druhého trimestra som prestala bouldrovať. Začala som pracovať na mojom strachu zo samoistov, lebo „pád“ na samoiste ma „neoplieska“. S lezením som skončila v siedmom mesiaci pre bolesť v bedre. Liezla som najlepšie v živote. Vyliezla som krásne cesty. Prinášalo mi to obrovskú radosť.

„Nebojíš sa, že na lyžiach spadneš?“

...s radosťou prišla aj ľútosť, že všetko moje doterajšie športové úsilie bude k ničomu...

Prišla zima, tretí a štvrtý mesiac tehotenstva a s nimi Tatry, Rakúsko, moje Dolomity. Lyžovanie vo mne zo všetkých športov vzbudzovalo najväčší rešpekt. Môžem si dávať akokoľvek pozor, niekto iný si nemusí dať. Skitouring mi prišiel oveľa bezpečnejší než zjazdové lyžovanie. V Tatrách sme vyšli so svokrom na Popradské pleso, v Dolomitoch som objavovala krásne trasy, o ktorých som písala pre MTHIKER.

Mám aj pár odlyžovaných dní na svahu. Jazdila som tam, kde bolo málo ľudí a široké zjazdovky (zahraničie). Vyberala som si dni, keď boli dobré podmienky. Jazdila som hlavne vyhliadkové ľahké trasy (aj keď jednu „našu“ čiernu v Dolomitoch som si neodpustila). Kamaráti mi robili „ochranku“, išla som v strede medzi nimi. Nejazdila som unavená (vtedy robím najviac chýb). Končila som skoro po obede, aby som sa vyhla bubnom a lyžiarom, ktorí budú robiť chyby.

Najbezpečnejšie po vlastných?

Beh mi učaroval minulé leto. Zo začiatku tehotenstva som aj behala, ale bohužiaľ v siedmom mesiaci som dostala covid-19 a zároveň mi bábätko začalo tlačiť na nerv v ľavom bedre. Spolu s fyzioterapeutkou sa nám s tým nič nepodarilo urobiť. Pôrodom to prešlo. Snažila som sa aspoň (extrémne) veľa chodiť.

Ako to dopadlo?

Keď som zistila, že som tehotná, s radosťou prišla aj ľútosť, že všetko moje doterajšie športové úsilie bude k ničomu a prídem o kondíciu aj o všetky svaly. Veru, o formu som prišla. Čo je ale hlavné, nestratila som radosť zo športovania.

Začala som oveľa viac počúvať svoje telo. Chodila som každé dva týždne k fyzioterapeutke. Pracovali sme na mojej diastáze, posilňovala som panvové dno. Po zdravotnej, regeneračnej aj „fyzio“ stránke bolo moje telo v najlepšom stave. Toto by som si mohla odniesť do života. Aj vďaka tomu regenerácia po tehotenstve a pôrode bola skoro „zadarmo“. Ale o tom inokedy.

Dáta pre zvedavcov, ktorí chcú vedieť, ako to „dopadlo“:


Tento článok nie je návodom na to, ako prežiť tehotenstvo. Každá máme iné telo, iné priority, každé tehotenstvo môže byť rôzne. Moje ďalšie prípadné tehotenstvo môže vyzerať úplne inak. Zdieľam svoju skúsenosť, že niekedy sa podarí žiť aktívne aj počas tehotenstva a nemusíme ho presedieť doma.

Rovnako ako v rodičovstve platí, že najlepšia mama je spokojná mama. Ja som bola spokojná takto. Chceme ju prizvať do nášho života, chceme si vychovať „parťáčku“. Nebudeme ju držať na vodítku. Chceme ju naučiť poznať a vyhodnocovať riziká, vedieť sa rozhodnúť a vyberať si aj dobrodružstvo.