Ako som zmenil pohľad na pretekanie

Nájdem si cestu k pretekom alebo pretekanie jednoducho nie je pre mňa? Prinesie trpezlivosť a disciplína svoje ovocie?

Milujem pohyb v horách. Som rád, že si postupne nachádzam cestu k pretekom, ktoré ma nútia viac počúvať svoje telo, viac rozmýšľať nad tréningom a byť konzistentnejší. Mojím cieľom je byť hlavne zdravý a komplexný. Super bežec, ktorý bude stáť na bedni asi zo mňa nebude, avšak zúčastňovať sa na krásnych pretekoch, ktoré na Slovensku máme, je návykové. No nebolo to tak vždy. Čo predchádzalo tomuto môjmu nastaveniu?

Keď preteky až príliš bolia

Časté vety za posledné 2 roky ku koncu pretekov:

• „Auuuuu kŕč!”
• „Ja to už nedám…”
• „Kurnik, zase ma všetci obiehajú.“
• „Si v pohode?” „Jasné, len mám kŕče v nohách.”

Prečo práve ja? Som nejako chorý? V čom robím chybu? Začal som hľadať odpovede.

Nepovažujem sa za ortodoxného bežca a asi sa nikdy považovať nebudem

V živote platí, že človek sa nejako vyvíja, posúva a napreduje, či už pozitívne, alebo negatívne. A áno, pred 5 rokmi by som sa na bežecké preteky neprihlásil, pretože som si počas vysokej školy k behu vybudoval istý odpor.

Bolo to hlavne skúškami z behov, ktoré som musel absolvovať, a tiež ma kamoš prehovoril na Spartan Race, kde sme chceli získať Trifectu z 5, 17, 21 km trate. Všetko sa nám úspešne podarilo, avšak každé jedny preteky som ku koncu trpel, lebo svaly nôh prestávali pracovať. Vtedy som si povedal, že beh nie je pre mňa a začal som viac bicyklovať.


Roky plynuli, ja som športoval ďalej, ale pretekom som sa už skôr vyhýbal, pretože podvedome som vždy tušil, že skôr či neskôr príde utrpenie, ktoré som už nechcel zažiť. Napriek tomu som športoval viac, viac a viac, vždy však kombinovane či už cvičenie, turistika, bike, alebo krátky beh.

Kŕče ma zlomili natoľko, že som spadol z biku a bol prinútený skončiť.

Roky ubiehali a s mojou manželkou sme spolu chceli zažívať dobrodružstvá, kde si dáme poriadne do tela. Spomedzi väčších výziev by som spomenul bikový Gerlaching na Kojšovskú hoľu alebo beh hrebeňom Malej Fatry. Prečo to tu spomínam? Lebo vždy som ku koncu trpel.

Ak vás zaujíma ľudské utrpenie, tak si ho môžete pozrieť aj vo videách. Avšak nikdy som sa hlbšie nezamyslel, prečo to tak je, čo zlepšiť atď. Proste som športoval, lebo som mal z toho radosť, ale na preteky sme nechodievali.

Beh Súľovskými skalami mi istým spôsobom zmenil život

K behu ma vždy motivovala práve Veronika, pretože práve ona má srdcom k behu bližšie. Presne pred 2 rokmi nám kolega vraví, či nechceme ísť natočiť reportáž z tohto behu. V tom čase sme v MTHIKER len začínali, ale vravíme si, prečo nie.

Voľba padla, samozrejme, na Veroniku a myslím, že z vyššie uvedeného textu je jasné prečo. Tak sme šli, Veronika odbehla a bolo super. Ako som tak točil zábery, videl som všetkých tých šťastných a usmievavých ľudí, ktorí si ten beh doslova užívajú, a to vo mne podvedome niečo zlomilo a bolo to práve v Súľove. Aj ja som sa chcel na konci usmievať a zažiť atmosféru z pohľadu pretekára.


Samozrejme, neprišlo to hneď, ale postupne. Za ten čas som absolvoval rôzne preteky, či už bike, alebo beh. Utrpenie bolo aj tam, niekedy viac, niekedy menej, ale už som mal iné nastavenie mysle. Po pretekoch som bol vždy šťastný, že som tam šiel a zažil atmosféru, ktorú človek zažije len na pretekoch.

Spišských Extreme 222 ma prvýkrát totálne zlomili

Koho zaujíma, ako to celé prebiehalo, môže si prečítať reportáž. Výsledok bol, že 50 km pred cieľom ma kŕče zlomili natoľko, že som spadol z biku a bol prinútený skončiť. Vtedy som sa už riadne naštval. Veď predsa nie je možné, že každý deň čosi robím, cvičím, bikujem, plávam, behám a ja nie som schopný dokončiť dlhšie preteky aj keď kondične vládzem, ale svaly štrajkujú.

Pomôže mi športová diagnostika?

Potom som šiel na športovú diagnostiku, kde som sa nechal premerať a výsledok bol, že kondične som na tom super, avšak veľmi rýchlo sa dokážem prehriať a strácať potrebné minerály ako sodík, draslík, magnézium a podobne. Ak v tele chýba jeden z nich, svaly nepracujú tak, ako by mali a v pretekovom tempe to človek ako ja, ktorý sa nadmerne potí a prehrieva, pocíti.

Odporúčania som dostal nasledovné:

• sledovať si tepy,
• ionťák piť pri každej športovej aktivite,
• počas pretekoch jesť soľné tablety,
• dávať si pozor na pravidelné jedenie a dopĺňanie sacharidov,
• minerály dopĺňať každý deň,
• zlepšiť pitný režim a zvýšiť vodu v tele.

Trénovať, cítiť sa dobre a netrpieť je aj o výžive, regenerácii a počúvaní svojho tela.

Tak som to skúsil a spomenuté veci aplikujem do dnešného dňa. Musím povedať, že celkovo sa cítim omnoho lepšie, mám viac energie a hlavne na pretekoch ku koncu netrpím v podobe kŕčov. Samozrejme, ku koncu som rozbitý, ale nie je to také, ako som zažíval na predošlých behoch. Nejdem sa tu hrať na odborníka, na každého platí niečo iné. Cítil som potrebu povedať svoj problém, s ktorým sa poslednú dobu trápim a možno to niekomu z vás pomôže.


Do behu som zaradil sem-tam bežecké intervaly do kopca, ktorých výsledný efekt je citeľný. V náročných stúpaniach dokážem udržať slušné tempo. Tiež už dlhšiu dobu mávam pravidelný silový tréning celého tela v posilňovni aj vďaka MultiSportu. Účinok vidím práve v tom, že nohy sú počas behu v stúpaniach a klesaniach omnoho pevnejšie a dokážem sa na ne spoľahnúť. Niekedy ma pri zbehoch boleli oveľa viac kolená, teraz je to omnoho lepšie.

Naučme sa počúvať svoje telo

Ľudské telo je úžasný stroj, ktorý sa dokáže prispôsobiť na mnohé podmienky. Platí však, že každý sme iný. Niekto má viac predispozície na beh, niekto zase na bike a niekto na silový tréning a posilňovanie. Ak sa niekto sústredí prioritne na jeden typ športu a neustále sa v ňom rozvíja a posúva, je to z môjho pohľadu super. Ak by som možno od detstva profesionálne robil jeden šport, dopadol by som úplne inak.

Môj život sa neustále točí okolo športu, ale idem skôr cestou komplexnosti - to znamená, že si rád zabikujem, zabehám, zacvičím, zaplávam, zaskialpujem a podobne. Vymenované sa snažím robievať pravidelne, a to ma drží v slušnej fyzickej kondícii. Trénovať, cítiť sa dobre a netrpieť je aj o výžive, regenerácii a počúvaní svojho tela.

Ja sa učím svoje telo počúvať najmä ohľadom celkovej hydratácie a výživy. Je to dlhodobý proces, ktorý sa budem snažiť postupne vylepšovať a hlavne skúšať, čo na mňa funguje a čo nie hlavne v náročných fyzických výkonoch ako sú preteky. Toto bol môj aktuálny pohľad, ktorý sa budem určite časom rozvíjať a meniť, budem rád, ak do komentárov napíšte svoje skúsenosti.