Zranenia a výpadky z tréningu - ako to prežiť a nezblázniť sa z toho?

Dá sa prežiť dlhodobejší výpadok z tréningu bez obľúbených aktivít a bez ujmy na psychickom zdraví? Ako to zvládnuť s chladnou hlavou a možno si užiť aj toto obdobie?

Asi každý z nás zažil už kratší či dlhší výpadok, aj keď sme sa mu snažili predísť. Niekomu to zapríčinila choroba, inému úraz, vážnejšie zranenie či dokonca operácia. Je to obdobie, ktoré človek obľubujúci šport zvládne niekedy len veľmi ťažko. No aj tieto obdobia sú súčasťou a cestou každého športovca.

Týždňové vypadnutie z tréningov a pravidelného pohybového režimu až tak strašne nenaruší život športovca. No keď sa začneme baviť o vážnejších zraneniach, úrazoch či dokonca operáciách, zaplače srdce každého športovca už len pri pomyslení na také obdobie. Takéto obdobia si vyžadujú istú dobu odpustenia si štandardného pohybového režimu, na ktorý sme naučení a následne kvalitnú rehabilitáciu.


Ako vykľučkovať z týchto stavov? Ako si ich užiť a vyťažiť z nich maximum? Keďže sama takéto obdobie momentálne zažívam, dám ti pár tipov ako to zvládnuť.

Stav môjho kolena si vyžadoval nie prvú operáciu, po ktorej som mala fixáciu nohy na tri týždne. Čiže bez ortézy ani na krok a spoločníčku mi robila aj v noci. Keďže som vedela, ako bude približne prebiehať obdobie rekonvalescencie, snažila som sa na to aspoň trošku psychicky pripraviť, čo sa žiaľ pri úrazoch nedá. Okrem tých štandardných tipov, ako dodržiavať pokyny lekára či fyzioterapeuta, som našla niekoľko tipov, ako lepšie zvládnuť takéto obdobie.

1. Nájdi si pohyb, ktorý ti dovoľuje tvoj zdravotný stav a pracuj na slabinách

Žiadna turistika, žiadna cyklistika, žiadne plávanie, žiadne behanie, žiadne … no nikto mi nezakázal cvičiť vrch tela a druhú nohu - a tak som v pravidelných intervaloch okupovala lavičku v posilňovni. Je to tiež ideálny čas na zapracovaní na svojich slabinách.

Avšak ak sa vyberieme v takomto alebo podobnom stave do posilňovne, určite treba byť veľmi opatrný, neísť hneď dva dni po úraze alebo zákroku, začínať veľmi pomaličky a byť skôr v udržiavacom režime… lebo predsa, telo je po zásahu a potrebuje dostatok pokoja a času na regeneráciu. A je úplne v pohode, ak prvé dni nebudeme nič robiť alebo postupne pomaly budeme začínať so strečingovými a uvoľňovacími cvičeniami, lebo chrbtica trpela od prvého dňa.


Keďže som človek, ktorý má rád prírodu a rád v nej trávi čas, hneď od začiatku mi chýbal pobyt v lone prírody. Byť v lese, v tichu a nesedieť len alebo neležať v posteli. No aj tu sa dá nájsť riešenie. Krátka vychádzka do prírody - aj tu treba pamätať na to, akým terénom sa vyberieme. Krátka prechádzka na barlách s ortézou na nohe je porovnateľná snáď aj s 10-kilometrovou turistikou. Ale pocit je na nezaplatenie.

2. Vetou „nemám čas” sa teraz nevyhovoríš

Koľko aktivít nám stojí, že ich spravíme potom, keď bude čas? A ten čas je práve teraz. Nech je to čítanie knižiek, ručné práce, práca na rôznych projektoch či akákoľvek iná aktivita, teraz je na to priestor. Nezabudni z toho všetkého vyťažiť maximum, nech je to obdobie, na ktoré budeš spomínať s tým, čo všetko si stihol. Zamestnať hlavu niečím iným ako trápením sa nad svojím zdravotným stavom je najlepší liek.

3. Z pokrokov malých maj sviatok veľký

Tento jeden krok bol v mojom prípade veľmi dôležitý a držal ma nad vodou v ťažkých chvíľach. Veľmi mi pomohlo a ešte stále pomáha, ak si progres zapisujem, natáčam videá či fotím. Keď sa aj teraz v ťažšej chvíli pozriem na to, kde som bola pred dvoma týždňami, uspokojím sa, že je to predsa len o čosi lepšie.

Nebolo lepšieho pocitu, ako si uvedomiť, že jeden pondelok som chodila ešte s ortézou a barlami, o týždeň už bez ortézy a tretí týždeň som si vykračovala už sama, síce ešte pomaličky, ale šlo to. A takýchto uvedomení nebolo málo a snáď ich ešte zopár bude.

4. Nadhľad je liek a keď sa vieš zasmiať, si už na polceste preč od bolesti

Nie nadarmo sa vraví, že smiech lieči. No dá sa urobiť si srandu aj z vážnej veci ako je zranenie? Áno, a dosť to pomáha. Nevravím, že som sa smiala každý deň, niekedy to boli len slzy, inokedy slzy cez smiech.

Keď si po celom dni líham bez bolesti, viem, že som urobila maximum.

Vieš si napríklad naraz vyhodiť obe barly a následne ich aj obe chytiť? Aj to som si napríklad povedala, že sa musím naučiť, lebo pevne verím, že už nikdy nebudem mať na to príležitosť. A aj tak majú vždy najväčšiu zábavu ľudia okolo, keď im požičiate svoje barly, bandáže, ortézy,...

5. Menej je viac

Moje nepísané pravidlo. Hlava by išla, srdce by chcelo, no ešte stále je tu zdvihnutý prst - pozor, už aj keď si v stave, že zvládneš viac, daj si pauzu, skonči o kilometer skôr, počkaj na lúke, kým zvyšok partie obíde vrchol. Síce sa to veľmi ťažko berie, zvlášť, ak je človek zaťažený na výkon, čísla, no práve to, že dnes skončíš skôr, zajtra ťa to spraví silnejším.

6. Keď sa ťa stýkrát spýtajú „čo sa stalo”, otoč to na protiotázku

Boli dni, keď by som mohla aj dvadsaťkrát vysvetľovať, čo sa mi stalo. Áno, na jednej strane to padne fajn, že sa niekto o teba zaujíma, no na druhej strane ťa už nebaví tristokrát vysvetľovať, čo sa ti stalo. A tak som pravidelne volila osvedčenú taktiku. Odpovedať protiotázkou alebo si vymyslieť absurdnú verziu. Dotyčný sa zabavil a rozhovor nabral úplne iný rozmer ako bol plánovaný.

7. Nájdi si hnací motor

Stanoviť si cieľ, že si kúpiš knihu, keď prejdeš päť kilometrov, znie možno trúfalo – najmä ak práve ledva zvládaš pár krokov o barlách. No práve takéto ciele sú míľniky, vďaka ktorým vidíme progres. Zvlášť keď si ich napíšeme hneď niekoľko. A celé je to zavŕšené novou turistickou výbavou, bicyklom či prihlásením sa na preteky. Motivácia by bola, môžeme makať, ale s rozumom a nechcieť hneď všetko.

8. A nakoniec, užívaj si celý ten proces

Keď mi túto vetu ktosi povedal, zasmiala som sa s odpoveďou, že to nepôjde. Paradoxom je, že od toho momentu sa o to snažím. Je to ťažké, no vždy, keď zvládnem náročnejší cvik, prejdem dlhšiu vzdialenosť alebo po celom dni si večer líham bez bolesti, viem, že som urobila maximum.

Akurát si si prečítal niekoľko tipov ako zvládnuť jedno z najťažších období športovca. Verím, že tieto tipy nikdy nebudeš musieť využiť vo svojom živote… a ak predsa, tak nech ti pomôžu preplávať, prejsť či prežiť to s čo najväčšou ľahkosťou a úsmevom na tvári. Pamätaj, že každé ťažké obdobie je len dočasné a môže ťa posilniť viac, než si myslíš.