Kam za farebnými výhľadmi?

Poďme sa pozrieť do viacerých lokalít, ktoré ťa očaria svojou jesennou verziou.

Jeseň je pre množstvo ľudí najkrajším ročným obdobím. Nepochybne má čo ponúknuť... pestrofarebná paleta listov, čarovné plaziace sa inverzie a hmly alebo sychravé a ponuré podmienky, ktoré vedia byť miestami až „strašidelné“. Dôvodov, prečo sa vybrať na jeseň do hôr, je viacero. My sa dnes pozrieme na to, ktoré miesta sú na návštevu jesennej prírody vhodné.

Listnaté lesy

Čo sa týka jesenných priorít, určite sú ňou pre mňa listnaté lesy. V zime síce až tak očarujúco nevyzerajú (kým nie sú obalené do biela), ale vynahrádzajú nám to svojou krásou na jeseň. Nejeden milovník prírody sa nevie dočkať chvíle, kedy listy stromov začnú postupne meniť svoju zelenú farbu na paletu červených, žltých, oranžových odtieňov. Každým dňom sa toto sfarbenie mení a vytvára nové a nové scenérie.

Väčšina lesov je tu listnatých, takže ťa čaká hra farieb takmer kdekoľvek, kde sa vyberieš.

Keďže na Slovensku dominujú bukové lesy, lokalít, kam sa vybrať, je neúrekom. V podstate kdekoľvek sa na jeseň pohneme, bude to skvelé. Vybrať len niektoré miesta je naozaj ťažké... najradšej by som na jeseň šla všade, ale to sa nedá. Preto vyberám niekoľko z mojich obľúbených miest, ktoré sú na jeseň ešte o čosi krajšie ako inokedy. Možno ťa niektorý z tipov inšpiruje k vytvoreniu alebo obohateniu vlastného „jesenného checklistu“.

Slovenský raj

Slovenský raj je klasika počas celého roka. Prečo ho navštíviť v jeseni? V rokline určite poteší oveľa menší počet turistov a pokojne sa môže stať, že roklinu budeš mať celú len pre seba a musím povedať, že je to naozaj skvelý pocit. Farebné listy padajúce popri tebe, zatiaľ čo ty kráčaš po stúpačkách alebo sa štveráš po rebríku nahor, vytvárajú naozaj skvelú atmosféru. Ale nielen v rokline. Aj prechod „obyčajným“ turistickým chodníkom, napr. Tomášovskou Belou na Klauzy, je na jeseň hotovým zážitkom!


Alebo sa môžeš vybrať objaviť menej známe miesta Slovenského raja ako napr. Matka Božia alebo najvyšší vrchol Ondrejisko-Borovniak (z oboch sa kocháš Kráľovou hoľou, z Matky Božej je Kráľova ďalej, na Ondrejisku rovno pred tebou).

Muránska planina

Muránska planina je ideálnym miestom na jesennú turistiku. Väčšina lesov je tu listnatých, takže ťa čaká hra farieb takmer kdekoľvek, kde sa vyberieš. Minulého roku mi Muránska planina obzvlášť učarovala, pretože behom 1,5 dňa sme tam zažili všetko, čo počas jesene chceš – neskutočne farebné lesy, rannú inverziu v doline s východom slnka a hmlisté „strašidelné“ počasie.

V podvečer príchodu sme si vybehli do Hrdzavej doliny po žltej turistickej značke z obce Muráň, kde sme mali práve spomínanú pochmúrnu atmosféru. Síce sme zmokli, ale o to viac sme si potom užili večerný wellness a teplo penziónu.

Či už si menej, alebo viac zdatný turista, vybrať si môže každý podľa svojej kondície.

Ďalší deň nás čakalo nádherné ráno na Muránskom hrade, popod ktorý sa plazila inverzia, zakrývajúca dedinky pod nami. Nasledovali nádherné farebné lesy cestou z hradu na vrchol Poludnica po červenej turistickej značke. Na to, že išlo o neplánovaný výlet, zanechal v nás silné a krásne zážitky. Kto chce pozrieť aj syslíky, bude musieť počkať do jari, v jeseni sú už zalezené vo svojich norách.

Poloniny

Ďalším z miest, ktoré si možno ešte nenavštívil a na jeseň sa ho oplatí určite zazrieť, je náš najvýchodnejší národný park Poloniny. Keďže v Poloninách nájdeme prastaré buky, niektoré z nich majú aj niekoľko sto rokov, táto lokalita je na jeseň tiež ideálna. Všade navôkol sú farebné buky, sem-tam je medzi nimi jedľa a dokopy to vytvára nádherný kontrast. Vybrať si môžeš z niekoľkých trás, či už jedinečný trojhraničný bod Kremenec, alebo vrcholy s najkrajšími výhľadmi v Poloninách – Ďurkovec alebo Pľaša. Môžeš to spojiť s prechodom cez vysídlené obce a najstaršiu cestu na Slovensku v Ruskom sedle, kde sa dozvieš čo-to aj z histórie svetových vojen.

Volovské vrchy

Na jeseň sa oplatí objaviť aj menej poznané pohoria, akými sú napr. Volovské vrchy. Tie siahajú takmer od Spišskej Novej Vsi až k Rožňave. Je to naozaj rozsiahle pohorie a trás je neúrekom.


Spomeniem napr. vrchol Skalisko-Volovec neďaleko Rožňavy, Bukovec s nádherným panoramatickým výhľadom na Tatry alebo pre Košičanov veľmi dobre známa Kojšovská hoľa. Milovníci lesných príbytkov v podobe útulní nájdu vo Volovských vrchoch novovybudovanú útulňu Jána Kruteka, kam počas Vianoc dokonca putovali aj Viktor s Veronikou.

Súľovské skaly

Turistika týmto jedinečným pohorím má svoje čaro v akomkoľvek ročnom období. Ale skalné ihly vyčnievajúce z pestrofarebného lesa budú nepochybne unikátnym jesenným zážitkom. Či už si menej, alebo viac zdatný turista, vybrať si môže každý podľa svojej kondície. Je na tebe, či vyjdeš z parkoviska len na zrúcaniny Súľovského hradu, odkiaľ sa ti naskytne nádherná panoráma Súľovských skál, alebo budeš pokračovať ďalej a pod Roháčom si to stočíš po žltej naspäť dole do dediny a cestou zájdeš pozrieť jedinečnú jaskyňu Šarkaniu dieru, alebo budeš popod Roháč pokračovať ďalej po modrej a spravíš si veľký okruh s návratom do Súľova. Neďalekou odbočkou z hrebeňa môžeš zájsť pozrieť aj Hlbocký vodopád nad obcou Hlboké nad Váhom.


Veľký Manín v Strážovských vrchoch, ktorý sa nachádza neďaleko Súľovských skál, je veľmi často navštevovaným vrcholom, jednak vďaka rýchlej dostupnosti (východiskový bod blízko diaľnice a samotná túra nie je časovo ani technicky náročná), ale práve na jeseň možno naraziť na veľa nádherných fotiek inverzií, ktoré sa plazia popod Manín. Tiež sme využili blízkosť k hlavnému cestnému ťahu a cestou z Trenčína domov sme si na Manín odskočili. Nám sa, bohužiaľ, inverziu „vychytať“ nepodarilo, ale kopček to bol pekný a oplatilo sa naň zájsť.

Branisko

Nenápadné pohorie medzi Spišom a Šarišom, podľa ktorého nesie názov známy cestný tunel Branisko. Turistika v jesenných odtieňoch je určite čarovná aj v tomto pohorí, ale v tomto zozname Branisko figuruje z iného dôvodu. Najvýraznejšími vrcholmi Braniska sú Smrekovica (najvyšší vrchol Braniska) a Sľubica, ktorá je pre mňa zaujímavejšia vďaka svojmu kruhovému výhľadu, ktorý má na jeseň veľký potenciál.


Okrem nádherného výhľadu na Spišský hrad a panorámu Vysokých Tatier totiž ponúka dokonalé podmienky na pozorovanie inverzných situácií. Hornádska kotlina je veľmi často ponorená do hustej inverzie, dokonca sa vedia objaviť aj periódy niekoľko dní trvajúcich inverzií, kedy sa kotlina z hmly nevynorí a vtedy je čas zavítať na tento vrchol.

Je úžasné pozorovať, ako sa to isté miesto, ktoré navštevuješ niekoľkokrát do roka, mení zakaždým, čo zavítaš späť.

Avšak nielen Spiš, ale aj Šariš zvykne byť zahalený inverziou, a práve zo Sľubice môžeš na oboch stranách tieto inverzie pozorovať. Pri našej poslednej návšteve bol zahalený práve Šariš, pri spiatočnej ceste sa dokonca hmla začala jemne prevaľovať cez hrebeň, po ktorom sme sa vracali, bola to hotová nádhera! Vďaka svojej polohe je tento vrchol ideálny aj na východ alebo západ slnka.

Vysoké Tatry

Teraz trošku z iného súdka. Spomínala som predovšetkým lokality s dominantným výskytom listnatých lesov.


Avšak vysokohorským polohám, kde už listnatý les nenájdeme, nemôžeme odoprieť krásy, ktoré ponúka aj v jesennom období. Ihličnatý les, vyššie už len kosodrevina, ktorá je popretkávaná farebnými smrekovcami a jarabinami, vytvárajú neskutočné obrazy, aké inde nenájdeš. Čím vyššie ideš, tým pravdepodobnejšie sa môže počas jesene objaviť námraza alebo poprašok snehu, ktorý do už úchvatnej scenérie pridá ešte čosi navyše.


Je úžasné pozorovať, ako sa to isté miesto, ktoré navštevuješ niekoľkokrát do roka, mení zakaždým, čo zavítaš späť. Ďalším jesenným bonusom vysokohorských polôh je „výber“ ročného obdobia. Pri najvyšších nadmorských výškach sa môžeš pohybovať medzi jeseňou a zimou, ktorá vie do najvyšších polôh zavítať naozaj skoro a nejedného turistu prekvapí.

Ty sa však nenechaj prekvapiť a vyraz na túru dostatočne pripravený. Pripravený na všetky nástrahy, ktorými jeseň na nás číha... ale o tom nabudúce.