Behať či nebehať - 365-dňová výzva a ako začať (časť 1.)

Je mnoho vecí, ktoré robíme každý deň - umývanie zubov, venčenie psa, scrollovanie na mobile… Čo takto pridať k tomu trochu behu?

„Neznášam behať.” Toto povedal snáď raz každý z nás, či už po 12-minútovom behu na telesnej výchove, alebo neskôr, pri snahe s pribúdajúcim vekom ostať fit. Na mňa sedia obidva prípady.

Stále ma však tento mystický šport lákal. Neviem, čím to je, no vždy keď vidím bežca, či už v prírode, alebo v meste, môj mozog zahlási: „Aj ja chcem!”. A tak sme tu.

Ako naznačuje nadpis - budem behať každý deň počas jedného roku. Takéto zhrnutie nám však za mesiac bude isto stačiť jedno. Môj výkon sa aj tak nemení zo dňa na deň tak drasticky ako počasie. V každom článku sa chcem venovať zhrnutiu pocitov a môjmu pokroku, pridám aj nejaké zaujímavé informácie, tipy a skúsenosti, ktoré v priebehu mesiaca naberiem, a na konci vždy pridám aj niečo špecificky pre ženy.

Čo ma motivovalo?

Mojou hlavnou motiváciou je výzva, na ktorú som narazila na internete (neviem, kto túto výzvu pôvodne vymyslel, ale ja som sa inšpirovala touto Kanaďankou). Ide o to behať každý deň počas jedného roku. Pozitívnym háčikom je to, že nebudem mať stanovený žiadny numerický cieľ. Žiadne „dnes 5 minút, zajtra 10” alebo „dnes 2 kilometre, zajtra 5”. Nič také. Princípom je proste len behať, a to každý deň.

Preto mi nepôjde o prekonávanie rekordov z predošlého týždňa a mojím cieľom nie je vytrénovať sa na nejaký mega dlhý bežecký maratón (aj keď sa, samozrejme, do nejakých menej náročných plánujem časom prihlásiť). Ide mi o to zaradiť do svojho života pravidelný pohyb, vďaka ktorému sa budem cítiť lepšie, zdravšie a spokojnejšie aj v dni, kedy sa mi chce len ležať v posteli.

Prečo?

Keď som bola mladšia a snažila som sa behávať, bolo to z jediného dôvodu. Ako veľa tínedžerov, aj ja som chcela schudnúť a beh bol tým najjednoduchším riešením. Veď čo naň treba? Botasky a už len sa niekam rozbehnúť. Avšak s mojím slabším srdcom a nesprávnym prístupom som už po chvíli nevládala ísť ďalej a vzdala sa s myšlienkou, že beh proste nie je pre mňa.

Odvtedy som si o behu už čo-to prečítala. Stále som však cítila k behu akýsi odpor. Aj keď sa na mňa pozrel priateľ so slovami: „Nezačneme behať?”, odvrátila som tvár a veľmi dospelo odvetila: „Ach, nieeeee.” Až kým som nenarazila na spomínanú výzvu, v ktorej nezáleží na tom, či ubehneš za deň pol kilometra, alebo si dáš riadne do tela. Nie. Dôležité je, že sa hýbeš.

Takže, prečo teraz? Chcem sa viac hýbať a stráviť viac času von. Chcem dať behu „druhú” šancu aj preto, že ma neskutočne láka zapojiť sa do nejakého behu vždy, keď čítam reportáže na webe MTHIKER. A tiež chcem zlepšiť svoju kondíciu. Človek pomaly starne a všíma si, že bez telesnej výchovy alebo dochádzania do práce to ide dole vodou. Aj keď sa každý deň hýbem a cvičím, cítim, že to nie je dosť.

Začíname

Oficiálne som chcela začať 1. novembra (je to také pekné začínať na začiatku mesiaca), avšak moje plány skazili zdravotné problémy. Veľmi ma to hnevalo, lebo prišli práve vtedy, keď som mala najväčšiu motiváciu začať a každý deň som si vravela: „Už som skoro zdravá, už by som dnes mohla ísť.” Ale nechcela som začínať s negatívom, ktoré by mohlo ovplyvniť moje užívanie si behu.

A tak, ak sa aj ty rozhodneš začať takúto výzvu, nech je v akomkoľvek športe, s akýmkoľvek trvaním a niečo rozhodí tvoj perfektný začiatok (v mojom prípade začínať prvý deň v mesiaci), nerob si z toho ťažkú hlavu. Nie všetko musí začať prvého alebo začiatkom týždňa, mesiaca či roka. Ale ja som predsa len začínala v pondelok.

Kde budem behať?

Idem behať, keď si nájdem čas, keď sa mi chce, keď je pekne.

Moje najfrekventovanejšie miesto na beh bude Biskupický kanál pri Novom Meste nad Váhom a jeho okolie, kde často vídavam bežcov. Je tam viacero možností - relatívne rovný trávnatý povrch aj málo frekventovaná asfaltová cesta. Okrem toho, že je to miesto ako stvorené na beh, je tiež frekventované ľuďmi, čo sa venujú športu, a teda mi to dodáva pocit súdržnosti.

Prvý beh, prvé pocity

Písal sa 27. november. Bol to prvý deň, čo u nás nasnežilo a mňa to volalo von. Konečne. Vstala som o 7:00 ráno, urobila si na raňajky toasty s vajíčkom na mäkko (a vegetou, mňam) a kávu, obliekla sa a vzala so sebou vyvenčiť psa. Počas môjho prvého behu krásne snežilo, nikde nikoho, len ticho a pokoj. Bol to naozaj krásny začiatok a som rada, že oneskorenie spôsobilo, že bol takto čarovný.

Tempo som zvolila ľahké, pomalé. Keďže mrzlo, behu na ceste som sa radšej vyhla, nakoľko ma nelákalo padať, a chvíľu mi trvalo, kým som Takeshiho (psíka) ukecala na to, aby si so mnou zabehal. Keď som začala, utekal blízko predo mnou a pozeral na mňa, chcel sa mojkať a hrať. Po chvíli mojkania sa však nechal prehovoriť a pomalým tempom sme sa prebehli tam a naspäť po kanáli. S prvým dňom som spokojná. Už len ďalších 364.

Prvý týždeň

Prvý týždeň bol hlavne o tom, aby som zistila, čo môjmu telu vyhovuje. Aké tempo zvoliť, aby som vládala. Či preferujem behať na lačno, alebo po raňajkách. Kedy vstať, aby som všetko pred prácou stihla. A o tom, aké cviky mi vyhovujú pred a po behu.

Raňajkovať či neraňajkovať?

Tretí deň som spravila tú chybu, že som si dala raňajky a o pár minút išla behať. Áno, čítala som veci typu „najedzte sa 30 minút pred behom”, ale očividne som človek, ktorý si musí veci vyskúšať až na vlastnej koži, aby pochopil, že občas tieto odporúčania majú svoj dôvod. Ostalo mi teda trochu ťažko, ale neodradilo ma to. Ďalšie dni som už teda vedela, že ak sa nestihnem naraňajkovať dosť skoro pred behom, radšej sa najem po ňom. Občas sa treba poučiť aj z chýb iných.

Na čo som teda prišla?

Celkovo bol prvý týždeň pohodový. Najväčší problém som mala s nájdením správneho tempa. Keď som mala dosť energie, išla som rýchlo a po chvíli mi šťava došla a musela som len kráčať. Na tom, samozrejme, nie je nič zlé. Skúsenejší bežci aj profesionáli vedia, že ak sa chcú zlepšiť, takéto intervaly sú dôležité. Ja som však začiatočník, preto sú moje intervaly skôr beh - rýchle kráčanie, a nie beh - rýchlejší beh. To sa časom zlepší.

Ďalším problémom je moje zanedbávanie strečingu. Myslela som si, že vstať a ísť behať bude náročné, no náročnejšie je pre mňa premôcť sa k strečingu pred a po behu.

Prvý mesiac

...z čísel si netreba robiť ťažkú hlavu, a už vôbec nie na začiatku.

Aj keď som prvý týždeň poctivo ráno vstávala, dlho to nevydržalo. Dovolím si za to viniť najmä počasie, ktoré z krásnej zasneženej krajinky, ktorou som behala prvý deň, urobilo krajinku mokrú, blatovú a ponurú. Veľakrát som preto išla behať skôr poobede. Bála som sa, prehovoriť sa na poobedný beh bude ťažšie, ako na ten ranný.


Najmä koncom mesiaca, okolo Vianoc, to vstávanie vôbec nešlo. A tak som si nejako zvykla aj na poobedný beh. Idem behať, keď si nájdem čas, keď sa mi chce, keď je pekne.

Odradiť sa nenechám!

Keď som sa rozhodla s touto výzvou začať, akosi som zabudla na dni, kedy len prší. Samozrejme, keď len popŕcha alebo keď vám dážď nevadí, nie je až taký problém ísť von a zabehať si. Keď sa vám ale nechce… Keďže som nechcela svoj rok prerušiť, rozhodla som sa behať dnu. Nemám však bežecký pás, ale za to relatívne dlhú chodbu.

Tiež som aj párkrát behala „kruhy” pred domom. Keď sa zotmie, na kanál sa mi veľmi nechce, a tak som na ulici pred domom 10 - 15 minút krúžila. Musím povedať, že to bolo veľmi terapeutické, v tme len tak nechať svoje telo bežať. Ja som si len užívala čerstvý večerný vzduch a príjemné ticho, a ani som si neuvedomila, keď bol kilometer za mnou.


Chcem tým povedať, že nie je vôbec hanba si aj len 5 - 10 minút zabehať doma - či už po chodbe, schodoch, alebo aj na mieste. V behaní na chodbe som však cítila veľký rozdiel, keďže som behala bosá. Vtedy človek oveľa viac behá po špičkách, než po celom chodidle, a keďže som sa vzhľadom na to nedostatočne potom ponaťahovala, lýtka som cítila ešte 3 dni. Takže ponaučenie z prvého mesiaca - nebuďme leniví, strečing je naozaj dôležitý.

Ach, tie čísla

Koncom mesiaca som sa pristihla, ako so smútkom pozerám na čísla na Strave a hanbím sa za ne. Ajaj. Vedela som, že časom to príde a budem to musieť prekonať, najmä keď som si chcela výzvu niekde aj číselne značiť. Kde sú čísla, tam je očakávaná nejaká zmena, a tam kde sú čísla iných ľudí… Povedala som si však, že s nikým nesúťažím a jediné, čo ma zaujíma, je, koľko kilometrov vlastne za tých 365 dní ubehnem.

Ak sa aj ty rozhodneš začať športovať a značiť si to, z čísel si netreba robiť ťažkú hlavu, a už vôbec nie na začiatku. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa ľudia vzdávajú skôr, ako tá zmena reálne príde. Majú pocit, že nič nedokázali, a keď to nedokázali doteraz, nemá to cenu. Aj to je ďalší dôvod, prečo sa mi táto výzva páči - tie čísla nie sú podstatné.

Babské okienko - na začiatku to netreba preháňať

My, ženy, to máme trošku komplikovanejšie. Zatiaľ čo u mužov trvá hormonálny cyklus 24 hodín, u žien je to okolo 28 dní. Naše hormóny nás teda rôzne ovplyvňujú počas celého mesiaca. Jeden deň sme plné energie a druhý sa nám nechce ani pohnúť. O to je to horšie, keď máme menštruáciu.

Je to čas, kedy si toho telo aj samo dosť vytrpí, preto to naozaj netreba preháňať. Kratšia trasa, voľnejšie tempo - a to platí dvojnásobne, ak len s behom začínaš. Ak sa rozhodneš začať behať, či už každý deň, alebo raz za čas, a príde tento čas mesiaca, odporúčam niekoľko tipov:

• stačí polovica: ak bežne odbehneš 2 km či nemáš problém behať 30 min. vkuse, počas menštruácie tieto čísla pokojne zmenši na polovicu,
• ľahké tempo: keď bežíme, máme chuť zrýchľovať, skús však aktívne myslieť na úplne pohodové tempo, nikam sa neponáhľaš,
• dopraj si dosť času: skús si čas vyhradiť tak, aby si sa naozaj nemusela ponáhľať a zbytočne na seba netlačila,
• počúvaj svoje telo: ak sa necítiš dobre už po pár sto metroch, nesiľ to, ak naopak vládzeš, pokojne do toho.

Tieto tipy sú najmä pre ženy, no myslím, že ich pokojne môže brať na vedomie aj začiatočník muž.

Začiatok na koniec

Prvý mesiac za mnou a rok 2023 za nami. Nastal čas predsavzatí a dokonca taký krásny - Nový Rok v pondelok. Možno som ten svoj začiatok predsa len mala ešte odložiť... Máš nejaké novoročné predsavzatie? Ak nie, mám pre teba celkom zaujímavý nápad.