Behať či nebehať - hlavne bezpečne (časť 2.)

Či už beháš každý deň, alebo len raz za čas, vo dne, alebo v noci, hlavne behaj bezpečne.

Ten čas uteká neuveriteľne rýchlo. Aj keď sa mi to nezdá, kalendár neklame a ani záznamy na Strave, a tak vám zhrniem druhý mesiac môjho každodenného behania. Dá sa vôbec každý mesiac si uvedomiť niečo nové? Zdá sa, že áno.

Malé úspechy

Ak mám pravdu povedať, nečakala som žiadne veľké zlepšenie, no predsa len mám pocit, že prišlo. Niekomu sa to môže síce zdať málo, no za dva mesiace som sa prepracovala k jednému 5 km behu. A som za to na seba hrdá. Prvý mesiac som brala pohodovo, sústredila som sa skôr na čas, ktorý som strávila vonku, aj keď kilometrov som prešla relatívne málo.

Druhý mesiac som však začala pociťovať viac energie aj chuti a sústredila som sa na takú tú základnú hranicu - 1 km za deň. Ani som si to poriadne nevšimla, a moje časy sa začali skracovať. Strava mi začala hlásiť prekonávanie vlastných rekordov. A aj keď som v prvom diele spomínala, že mojím cieľom nie je prekonávať včerajšie úspechy, je to predsa len dobrý pocit.

Snažím sa k behu pristupovať rozumne, hlavne preto, že viem, že chcem behať aj ďalší deň...

Samozrejme, stále boli dni, kedy som si dala len pol kilometra, väčšinou kvôli počasiu. Robím si vlastnú tabuľku, lebo aj keď mi matematika úplne nejde, mám rada čísla a štatistiky, no aj preto, že Strava ukazuje mesačné údaje, no môj mesiac sa s tým presne nezhoduje. Môj priemer v druhom mesiaci je teda niečo cez 1,4 km za deň, pričom prvý mesiac bol priemer 1,7 km za deň.


Tieto čísla sú len takým doplnkom a v konečnom dôsledku nie je tento priemer dôležitý, no myslím, že je vhodné zdieľať aj čísla, nielen pocity.


Druhý mesiac som nabehala 46,6 km za 7 hodín aj 23 minút. Oproti prvému mesiacu je to menší pokles, no môže za to skutočnosť, že som behávala prevažne večer a vtedy sa mi akosi nechce byť dlhšie vonku. Chlad, tma a neskoršia hodina ma vonku tak dlho neudržia, aj keď ma behať baví.

Komplikácie

Všetkého veľa škodí, a mnohí pred behom varujú. Áno, môže sa stať, že každodenné cvičenie akéhokoľvek typu spôsobí bolesti, komplikácie či svalovicu, u mňa sa nič také nevyskytlo. Snažím sa k behu pristupovať rozumne, hlavne preto, že viem, že chcem behať aj ďalší deň (a snáď aj počas zvyšku môjho života). To je pri takejto výzve dôležité si uvedomiť.

Počas mojich behov sa aktívne sústredím na to, ako dýcham, ako držím svoje telo, ako moje nohy dopadajú na zem. Tým, že sú moje behy krátke, nedochádza k tomu, že by som sa vysilila a tlačila svoje telo do niečoho, na čo nie je pripravené. To je jedna z vecí, na ktorú som prišla hneď na začiatku - dôležité je to, ako behám, nie koľko behám. A, samozrejme, netreba zabúdať na rozcvičenie ani strečing po behu.

Keďže som aj ja stále začiatočník a učím sa, nechcem dávať špecifické rady, skôr spomenúť, čo vyhovuje mne a čo som sama zistila. A keďže som len začiatočník, stále až taká múdra nie som. Ten, kto sa chce skutočne venovať behu si musí čo-to prečítať, či už výskumy, alebo rady profíkov. Ja ako odrazové body odporúčam článok o bolesti kolien od Ancici, videorozhovor s odborníkom od Cepa či video o výbere správnych topánok od Veroniky.

Čo je lepšie - krátke či dlhé trasy?

Prvý mesiac som mala pocit, že by bolo najlepšie, keby som každý deň prešla nejaké 2 km, no v skutočnosti som bola bez kondičky a musela preto dosť často svoj beh spomaliť či prejsť ku kráčaniu. Na čom, samozrejme, nie je nič zlé, no mala som pocit, že by som na to mohla ísť rozumnejšie.

Keď som začala behávať večer, nechcelo sa mi túlať kade tade po okolí, a tak som si zvolila blízke ulice a trávnaté plochy, kde je najideálnejšie behať „čiaru”. Preto sú niektoré moje mapky na Strave tak vtipné.


Pri týchto behoch som zistila, že mi veľmi vyhovujú krátke trasy. Kvôli tomu, že behám hore-dole, si udržím akúsi optimálnu rýchlosť, pri ktorej sa môžem jednoducho otočiť a ísť naspäť bez toho, aby som úplne zastavila. Toto tempo je potom ľahko udržateľné a len málokedy sa mi stalo, že som potrebovala prejsť do kroku. Zatiaľ čo pri behu cez deň, kedy ma láka dať si dlhšiu trasu, začínam skôr zhurta a po chvíli musím spomaliť a oddýchnuť si.

Tiež je rozdiel v tom, že pri dlhšej trase má človek energiu na beh „tam” a keď sa rozhodne otočiť a ísť domov, energia aj odhodlanie môže poklesnúť úplne a človek to naspäť len prejde. Preto tomu, kto sa chce zlepšiť, môžem krátke trasy len odporučiť.

Deň aj noc

V prvej časti som spomínala, že som chcela behávať najmä ráno pred prácou, pretože som sa potom cítila plná energie. Avšak, človek mieni… Sviatky a voľno sa na mne podpísali a ja ostávam ráno lenivá aj celý január. Objavila som však vďaka tomu čaro spomínaných večerných behov.

Keďže je stále zima, už aj o 16. - 17. hod. je tma, a teda v mojom ponímaní večer. Ale v skratke - taký neskorší beh tiež dobre padne. Pred večerou si dať 10 - 15-minútový beh je pre mňa skvelou voľbou a stalo sa to pre mňa vítanou rutinou. Po behu sprcha a potom už si len užiť večer.

... nezdieľam mapy, radšej nenosím slúchadlá, bez čelovky a reflexných prvkov večer ani na krok…

Chodím však spať relatívne neskoro, preto som bola párkrát behať aj po 21:00 či okolo 22:00. Vtedy sa aj napriek relatívne pokojnej dedine držím v blízkosti domu. Kto má možnosť ísť si večer zabehať, určite ju využite - pestrosť je pri behu tiež dôležitá, či už v trasách, alebo aj v čase. Nezabúdajte však na bezpečnosť - o nej si povieme viac v babskom okienku.

Hudba alebo zvuky prírody

Ja osobne som si vždy rada vedomá toho, čo sa okolo mňa deje. Preto je 99 % mojich behov len v sprievode zvukov okolia. Viem, že mnohí ani z domu nevyjdú bez toho, aby nemali hudbu na plné pecky, no keď vidím bežca či chodca so slúchadlami na prechode, alebo nebodaj na hlavnej ceste…

Aj pre môj život je hudba dôležitá, no keďže si ju chcem ešte dlho užívať, správam sa ohľadom jej počúvania rozumne. Slúchadlá si dám len keď viem, že mi nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Pri behu na ceste slúchadlá ostávajú pekne doma.

Keď už príde deň, kedy to bez hudby nejde, vyberiem si trasu, ktorú dobre poznám a kde mi nič nehrozí. Hlasitosť zvolím takú, aby som predsa len mohla vnímať, čo sa okolo deje. Ak vám to bez hudby nejde, investujte do slúchadiel na outdoorové športy alebo zvoľte beh v interiéri.

Babské okienko - všeobecná bezpečnosť

Keďže som tento mesiac behala skoro každý deň potme, prišlo mi vhodné povenovať sa bezpečiu v noci. Už som tému bezpečia trochu začala - nezdieľam mapy, radšej nenosím slúchadlá, bez čelovky a reflexných prvkov večer ani na krok… Prečo to však spomínam špecificky v babskom okienku? Lebo, ako zrejme väčšina žien, aj ja mám pred tmou a nocou rešpekt. Opäť si však myslím, že tieto tipy poslúžia aj mužom.

Samozrejme, všetci sme si vedomí toho, že najdôležitejšie je byť videný. Nutnosť reflexných prvkov a čeloviek snáď netreba opakovať.


Na fotkách vidíte, že reflexné prvky svietia, no predstavte si, že by som sa takto vybrala na cestu potme (čelovka bola pri fotkách použitá ako svetlo). To určite nie. Preto, ak máte bežecké oblečenie len v štandardných tmavých farbách a chcete ísť na cestu či niekam, kde sa auto môže vyskytnúť, určite zvoľte hi-vis vestu.

Dbáme na bezpečnosť pred autami, no nie sú jedinou hrozbou. Preto by som spomenula pár vecí, ktoré by mal každý z nás urobiť, či už behá v noci, alebo ide cez deň objavovať nové trasy.

• Vždy niekomu blízkemu povedzte, že idete behať, kam idete a ako dlho asi budete preč.
  
• Telefón doma nenechávajte. Hlavne my ženy máme často problém s chýbajúcimi vreckami na oblečení, no nemali by sme kvôli nim podceniť naše bezpečie. Ak nemáte vrecko, siahnite po bežeckej ľadvinke alebo po páse na ruku.
• Trasy a čas, kedy idete behať, obmieňajte a na internete ich verejne dopredu neohlasujte, hlavne ak idete sólo.
• Noste so sebou osobný alarm alebo sprej na sebaobranu. Väčšina sa zmestí do vreciek na kľúče bežeckých nohavíc.

Tiež nie je na škodu nájsť si partiu na behanie či ísť na bežecký pás do fitka, hlavne v zime, kedy je tma už po 16:00. Aj keď sa tieto tipy môžu zdať paranoidné, je lepšie byť pripravený, ako potom ľutovať. Super článok špecificky o téme behania potme urobila Radka - určite odporúčam si ho prečítať.

Jar, kedy už prídeš?

Asi ako väčšina z vás, aj ja čakám na jar. Neviem sa dočkať dlhších dní a jarného slniečka, a možno konečne začnem opäť behať aj ráno. Ťažko predvídať, jediné čo viem, je, že moje každodenné behanie pokračuje.