Kam šliapať ako začínajúci skialpinista?

Pričuchol si ku skialpom? Okúsil si voľnosť, ktorú si vďaka nim získal? Ale kam teraz? Kam sa vybrať, aby si nabral potrebné skúsenosti a zručnosti?

Skialpy sú pre niekoho skvelým zimným športom, pre niekoho solídnym udržiavaním kondičky, inému dávajú možnosť sa pohybovať v očarujúcej zimnej prírode, kde peši je to neraz nemožné. Nech už si začal so skialpom z akéhokoľvek dôvodu, dnes si ukážeme miesta, kde môžeš nadobúdať skúsenosti a nové neuveriteľné zážitky. Poďme sa pozrieť, kam ísť šliapať vo voľnom teréne ako začínajúci skialpinista.

Klasika vo Vysokých Tatrách

Overené „istotky“ sú trasy k chatám vo Vysokých Tatrách ako napríklad Sliezsky dom alebo Chata pri Zelenom plese. Obe trasy majú pohodové prevýšenie. Ku Sliezskemu domu (4,5 km s prevýšením 677 výškových metrov) vedie asfaltová cesta, ktorá je v zime upravená a utlačená. Veľkým prínosom týchto trás je chata ako cieľ – či už ako forma občerstvenia, zohriatia sa, oddychu a prezlečenia sa (samozrejme, to sa dá aj bez chaty, ale predsa len, je to komfortnejšie na chate, obzvlášť v začiatkoch).

Trasa na Zelené pleso je zdĺhavejšia (takmer 8 km s prevýšením 630 výškových metrov), ale pre mňa oveľa krajšia a scenéria navôkol chaty je nádherná.


Čo si však ale pri týchto trasách až tak neužiješ, je zjazd. Sklon nie je výrazný a ide o cesty, takže svoju pozornosť môžeš zamerať skôr na zvyknutie si na skialpový pohyb, vybavenie, zistiť, ako je na tom tvoja kondícia atď. Predsa len, oproti chôdzi je to iný pohyb, je potrebné, aby si na to telo privyklo.


Ak si bol predtým už lyžiar a skialpy nie sú tvoj prvý kontakt s lyžami, tak nasledujú tipy, pri ktorých už možno očakávať aj solídnejší zjazd.


Zbojnícka chata ponúka kvalitný výšľap, z tejto chaty už dokonca môžeš očakávať aj skvelý zjazd. V prípade dostatku snehu a dobrých snehových podmienok môžeš pokračovať vo výšľape ešte za chatu smerom k Zbojníckej kope a potom už nasleduje zjazd cez Generál, ktorý ponúka skvelé možnosti a nádhernú lyžovačku Veľkou Studenou dolinou.

Nízke Tatry pre viac i menej náročných

Kráľova hoľa je overená klasika u skialpinistov začiatočníkov. Výšľap zo Šumiaca je príjemný, nečaká ťa nič zničujúce, navyše v polovici trasy poteší krásna a nová Chata pod Kráľovou hoľou, kde si môžeš doplniť energiu. Samotný masív Kráľovej hole býva často vyfúkaný a ľadový (kto bol na Kráľovej holi v akomkoľvek ročnom období, vie, že vietor tu na sile nešetrí), ale v prípade „vychytania“ čerstvého prašanu je lyžba z vrcholu zážitok. Následne sa aj tu napájaš na asfaltovú cestu, ktorá býva zratrakovaná.


Pokračujeme v Nízkych Tatrách, presúvame sa o čosi západnejšie, na vrchol Lajštroch/Rovienky. Ide o nenápadný vrchol na hrebeni Nízkych Tatier, ktorý je však pre začiatočníka ako stvorený.


Výstup zo sedla Čertovica zaberie tak hodinku – hodinku a pol (rýchlovka aj pre pokročilých, ktorí si chcú len niekam narýchlo „odskočiť“) a nasleduje bezpečný a krásny zjazd pomedzi stromy naspäť na Čertovicu. Treba sa vyhnúť zlyžovaniu po miestnej zjazdovke, páni lanovkári sa na to veľmi hnevajú, takže treba zlyžovať popri zjazdovke a za oplotenie nechodiť.

V prípade zhoršenej viditeľnosti sa treba držať zimného tyčového značenia...

Stále ostávame v NP Nízke Tatry, ale tento vrchol už je o čosi nápadnejší. Je ním najvyšší vrchol Nízkych Tatier, Ďumbier, s výškou 2 046 m n. m. Trasa z Trangošky ťa zavedie buď priamo na samotný vrchol, alebo si môžeš urobiť medzizastávku na veľmi príjemnej chate „Štefánička“ alebo celým názvom Chata gen. Milana Rastislava Štefánika. Pri zjazde masívom Ďumbiera sa dá opäť urobiť zastávka na chate alebo môžeš zlyžovať priamo dole späť na Trangošku.

Hôľna Veľká Fatra

Opúšťame Nízke Tatry, ale nepresúvame sa ďaleko. Smerujeme do susedstva – do nádhernej Veľkej Fatry. Vrchol Zvolen týčiaci sa nad Donovalmi je častým cieľom začiatočníkov. Dôvodov je viacero.


Príjemný výstup, možnosť napojiť sa pri zjazde na zjazdovku na Novej holi a osobitné značenie skialpovej trasy. Nájdete tu tri možnosti výstupu – trasa A (najstrmšia), B (príjemný traverz do sedla Prípor) a C (popri zjazdovke). My sme si vybrali trasu B, tak ako aj Radka.


Ďalším z navštevovaných vrcholov Veľkej Fatry skialpinistami je vrchol Ploská. Ploská je naozaj ploská, zostrmuje sa len smerom ku Chate pod Borišovom, kam sa môžeš, ale nemusíš vybrať počas tohto výjazdu. V prípade zhoršenej viditeľnosti sa treba držať zimného tyčového značenia, pretože svahy a žľaby Ploskej (netýka sa to len Ploskej) sú výrazne lavinózne vzhľadom na svoju orientáciu, sklon a hlavne trávnaté podložie.

Malofatranskí velikáni

Naprázdno začiatočníci neodídu ani z Malej Fatry. Tá takisto ponúka viacero vrcholov pre milovníkov tohto zimného športu. Často navštevovanými sú „susedia“ Chleb a Veľký Kriváň. Dá sa na nich dostať z južnej, ale aj zo severnej strany. Trasa z Vrátnej sa tiahne severným úbočím Malej Fatry, na výber je šliapanie popod lanovku do Snilovského sedla alebo cez prírodnú zjazdovku v Oštiepkovej Mulde.


Trasa z juhu z Trusalovej ponúka cestou veľké lákadlo – opäť chatu. Chata pod Chlebom bola nedávno zrekonštruovaná a vyzerá naozaj skvelo. Od nej je to do Snilovského sedla „naskok“ a odtiaľ si môžeš vybrať, či sa pozrieš na Chleb, alebo Veľký Kriváň, prípadne na oba vrcholy.

Pozor na „prekvapenia”

Aspoň základný kurz by mal absolvovať každý, kto sa v zimnom voľnom teréne pohybuje.

Samozrejmosťou pri skialpových výjazdoch je vhodné časové a vzdialenostné naplánovanie. Netreba zabúdať na skoré stmievanie a síce zjazd ti cestu poriadne skráti, no zo začiatku si treba nechať vždy väčšiu rezervu. V začiatkoch ťa totiž môže hocičo zaskočiť, prekvapiť alebo potrápiť. Či už napríklad aretácia pri výstupe, upínanie lyžiarky do pinového viazania (áno, vyžaduje to istý cvik a trpezlivosť, ktorá mne sem-tam chýba…), efektivita odkladania a lepenia pásov a mnoho iného.

Skialpový a lavínový kurz

V terénoch nad pásmom lesa odporúčam vyberať si trasy, kde je prítomné zimné tyčové značenie, ktorého sa v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok môžeš držať a dopraviť sa do cieľa. Netreba zabúdať ani na lavínovú výbavu, ktorá zahŕňa lavínovú lopatku, sondu a vyhľadávač (nazývaný aj pips).

Určite nie je na škodu absolvovanie skialpového kurzu, kde ťa inštruktori naučia a vysvetlia ti všetko okolo pohybu na skialpoch a pomôžu ti vyvarovať sa častým chybám začiatočníkov – napr. prílišné dvíhanie nôh namiesto kĺzavého pohybu, nesprávne pracovanie rukami a paličkami atď., ktoré ti môžu zbytočne uberať energiu.


Samostatnou kategóriou sú lavínové kurzy, ktoré sú často kombinované so skialpovými kurzami. Aspoň základný kurz by mal absolvovať každý, kto sa v zimnom voľnom teréne pohybuje. Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli ostatným, či už priateľom, s ktorými sa na túru vyberieš, alebo náhodným turistom, ktorí raz môžu potrebovať tvoju pomoc.


Mať skvelú a modernú výbavu je síce super, ale keď nebudeš vedieť, čo s tým a ako ňou pomôcť človeku v núdzi, tak ti bude táto výbava na nič. Takisto nevieš, kedy ty sám budeš potrebovať pomoc, a iste budeš radšej, ak ťa pôjde zachraňovať niekto, kto lopatku a sondu nedrží prvýkrát v ruke. Ide o vzájomnú a obojstrannú potrebu vzdelávania sa, ktorá môže pomôcť nielen tebe, ale aj ľuďom v tvojej blízkosti.


Skialpy a pohyb na nich ti dáva novú perspektívu trávenia času v zasnežených horách. Výber miest na skialpové začiatky je veľmi pestrý, zhrnula som len niekoľko navštívených lokalít, možno ťa niektorá z nich inšpiruje, možno objavíš nejaké nové „svoje” miesto. Nikdy ale nezabúdaj na bezpečnosť, aby si si zážitky so sebou aj priniesol domov celý a zdravý.